V rozvinutých krajinách pôrodnosť klesá rekordným tempom
15. 2. 2026
Docent Erik Dosedla hovorí o biologických limitoch, sexuálnej recesii a o tom, prečo nízka pôrodnosť nie je len medicínsky, ale aj celospoločenský problém.
Česká republika a Slovensko čelia výraznému poklesu pôrodnosti, ktorý sa v posledných rokoch zrýchľuje. Čo za týmto trendom stojí? Aké dôsledky prinesie pre zdravotníctvo, dôchodkový systém a celú spoločnosť? A existuje cesta, ako situáciu aspoň stabilizovať? O týchto témach sme sa rozprávali s Doc. MUDr. Erikom Dosedlom, PhD., MBA, prednostom Gynekologicko-pôrodníckej kliniky LF UPJŠ, medicínskym riaditeľom pre chirurgické odbory Fakultnej nemocnice AGEL Košice-Šaca a hlavným lekárom v odbore Gynekológia a pôrodníctvo AGEL. Docent Dosedla patrí k popredným odborníkom v oblasti reprodukčného zdravia a má jedinečný pohľad na demografické výzvy, pred ktorými stojíme.
Ako by ste opísali aktuálnu situáciu v pôrodnosti? Máme sa obávať?
Aktuálna situácia je z pohľadu demografie aj zdravotníctva vážna. Nejde len o krátkodobý výkyv, ale o dlhodobý trend, ktorý sledujeme v celoeurópskom priestore. Pokles pôrodnosti znamená, že sa postupne mení veková štruktúra populácie – pribúda starších ľudí a ubúda mladých. To sa dnes ešte neprejavuje dramaticky, ale o 10 až 20 rokov to pocítime v školstve, zdravotníctve, na trhu práce aj v dôchodkovom systéme. Obávať sa v zmysle paniky netreba, ale je nevyhnutné situáciu brať veľmi vážne a riešiť ju systémovo.
Čo sú hlavné príčiny výrazného poklesu pôrodnosti v Česku a na Slovensku?
Ide o kombináciu sociálnych, ekonomických aj biologických faktorov. Mladí ľudia si zakladajú rodiny neskôr, dlhšie študujú, riešia kariéru a bývanie. Veľkú rolu zohráva ekonomická neistota, vysoké ceny nehnuteľností a zmena životných priorít. Z medicínskeho hľadiska je dôležité povedať, že plodnosť má svoje biologické limity a s rastúcim vekom prirodzene klesá, čo mnohé páry pocítia až vtedy, keď sa o dieťa začnú aktívne snažiť. Avšak asi najpodstatnejším dôvodom je fakt, že ľudia dnes majú menej sexu než pred 30 rokmi, najmä mladé generácie. Tento jav sa označuje ako „sexual recession“ (sexuálna recesia). Dlhodobá populačná štúdia v USA – General Social Survey (GSS), ktorá prebieha od roku 1972, jednoznačne ukazuje, že muži aj ženy vo veku 18–29 rokov majú dnes výrazne menej sexuálnych partnerov než v 90. rokoch a zároveň výrazne vzrástol podiel mladých dospelých bez akejkoľvek sexuálnej aktivity v priebehu posledného roka – u mladých mužov z približne 10 % v roku 1990 na 25–30 % po roku 2015.
PRVORODIČKY MAJÚ DNES AŽ O ŠTYRI ROKY VIAC
Aký je dnes priemerný vek prvorodičiek a ako sa zmenil za posledných 20 rokov?
V Česku aj na Slovensku sa dnes priemerný vek prvorodičiek pohybuje okolo 29 až 30 rokov. Pred dvadsiatimi rokmi to bolo približne o tri až štyri roky menej. Tento posun je výrazný a má jasné zdravotné aj populačné dôsledky.
Aké zdravotné riziká prináša vyšší vek prvorodičiek?
S vyšším vekom ženy rastie riziko zníženej plodnosti, dlhšieho času potrebného na otehotnenie, vyššieho výskytu tehotenských komplikácií, ako sú hypertenzné ochorenia, preeklampsia či gestačný diabetes. Zvyšuje sa aj riziko niektorých genetických odchýlok plodu a častejšie vidíme potrebu operačného ukončenia pôrodu. Zároveň však treba zdôrazniť, že mnoho žien po 35. roku má úplne fyziologické tehotenstvo, len sa vyžaduje precíznejšie sledovanie.
Existuje z lekárskeho hľadiska najneskorší vek pre prvé dieťa?
Neexistuje jedna presná hranica, ale z biologického pohľadu vieme, že najvyššia prirodzená plodnosť je do približne 30 rokov. Po 35. roku sa pokles plodnosti zrýchľuje a po 40. roku je výrazný. Medicína dnes dokáže veľa, ale nedokáže úplne nahradiť biologické limity. Preto hovoríme skôr o optimálnom období než o striktnej vekovej hranici.
Akú rolu zohráva asistovaná reprodukcia?
Asistovaná reprodukcia je obrovským prínosom pre páry, ktoré by inak dieťa mať nemohli. Na druhej strane môže vytvárať mylný pocit, že vek už nie je dôležitý. Ani IVF však nie je všemocné a jeho úspešnosť s rastúcim vekom ženy klesá, čo potvrdzujú poslednú štúdie, ktoré jednoznačne poukazujú na význam starnutia maternice. Ideálne je, ak asistovaná reprodukcia dopĺňa prirodzené plánovanie rodičovstva, nie ho nahrádza.
DÔSLEDKY PRE ZDRAVOTNÍCTVO AJ DÔCHODKY
Aký dopad má nižšia pôrodnosť na zdravotníctvo?
Nižší počet pôrodov vytvára tlak na optimalizáciu siete pôrodníc, personálne zabezpečenie a udržanie kvality starostlivosti. Zároveň rastie potreba starostlivosti o staršiu populáciu, najmä v oblasti chronických ochorení, onkológie a kardiovaskulárnych chorôb. Zdravotníctvo sa tak bude musieť postupne preorientovať.
Ako ovplyvní pokles pôrodnosti dôchodkový systém?
Dôchodkový systém je založený na tom, že pracujúca generácia financuje dôchodky starších. Ak sa rodí menej detí, o niekoľko desaťročí bude menej pracujúcich. Stále máme čas situáciu riešiť, ale vyžaduje si to kombináciu podpory rodín, zvýšenia produktivity práce a rozumných systémových úprav. Úplne najpodstatnejšia je systematická podpora žien pri ich návrate do práce, vrátane zriaďovania materských škôlok priamo u zamestnávateľov.
CELOEURÓPSKY PROBLÉM
Prečo je pokles výraznejší v Česku než na Slovensku?
Rozdiely sú dané najmä demografickou štruktúrou populácie, rozdielnym načasovaním silných ročníkov a tým, ako sa po pandémii a ekonomických otrasoch vyvíjalo rozhodovanie mladých ľudí o rodičovstve. V Česku došlo v posledných rokoch k veľmi prudkému zlomu.
Ako je na tom zvyšok Európy?
Väčšina európskych krajín čelí podobnému problému. Pokles pôrodnosti je takmer celoeurópskym trendom, líšia sa však nástroje, ktorými sa jednotlivé štáty snažia jeho dopady zmierniť.
Sú krajiny, ktoré situáciu zvládajú lepšie?
Neexistuje jedno univerzálne riešenie, ale krajiny, ktoré investujú do dostupného bývania, kvalitných služieb pre rodiny, škôlok a flexibilnej práce, dokážu dopady nízkej pôrodnosti výrazne zmierniť. Dôležitá je stabilita a predvídateľnosť rodinnej politiky. Existuje preukázateľná priama súvislosť medzi úrovňou vzdelania a zamestnanosti žien a mierou pôrodnosti v danom štáte, pričom krajiny, ktoré dokážu efektívne zosúladiť vyššie vzdelanie a pracovné uplatnenie žien s prorodinnými opatreniami, dosahujú stabilnejšie demografické ukazovatele.
Ide o celosvetový trend?
V rozvinutých krajinách áno. Niektoré regióny sveta majú stále vyššiu pôrodnosť, no aj tam s urbanizáciou a vzdelávaním postupne klesá.
ČO MÔŽEME UROBIŤ
Aké opatrenia by mohli pomôcť trend zvrátiť alebo aspoň zmierniť?
Kľúčové sú systémové opatrenia – dostupné bývanie, služby pre rodiny, ekonomická istota, podpora druhého a tretieho dieťaťa a otvorená komunikácia o reprodukčnom zdraví bez tabu tém a moralizovania.
Akú rolu by malo hrať zdravotníctvo?
Zdravotníctvo môže výrazne prispieť najmä v oblasti prevencie. Ide o starostlivosť ešte pred tehotenstvom, včasnú diagnostiku porúch plodnosti, kvalitnú prenatálnu starostlivosť a individualizované sledovanie rizikových tehotenstiev.
Ako vidíte vývoj o 20 rokov?
Ak sa nič nezmení, čaká nás menší počet detí, tlak na financovanie verejných systémov a koncentrácia zdravotnej starostlivosti do menšieho počtu kvalitných centier. Ak však začneme konať dnes, vieme trend aspoň stabilizovať.
DOC. MUDR. ERIK DOSEDLA, PHD., MBA
je v slovenskom zdravotníctve etablovanou autoritou s rozsiahlymi skúsenosťami v oblasti gynekológie a pôrodníctva. V súčasnosti zastáva kľúčové funkcie, ktoré spájajú akademickú, klinickú a riadiacu sféru. V rámci Fakultnej nemocnice AGEL Košice-Šaca vedie ako prednosta Gynekologicko-pôrodnícku kliniku Lekárskej fakulty UPJŠ, čím zabezpečuje prepojenie špičkovej medicínskej starostlivosti s výučbou a výskumom. Zároveň je medicínskym riaditeľom pre chirurgické odbory vo Fakultnej nemocnici AGEL Košice-Šaca. Jeho expertíza sa neobmedzuje len na košický región; v rámci celej zdravotníckej skupiny AGEL zastáva pozíciu hlavného lekára v odbore Gynekológia a pôrodníctvo.
✒ MGR. LUKÁŠ HORÁK AGEL
Facebook