Vážené kolegyne, kolegovia, milí priatelia,

tento editoriál píšem 19. mája 2020, presne 74 dní od prvého potvrdeného prípadu koronavírusu COVID – 19 na Slovensku (u kolegov v Čechách až 79 dní), keď s neviditeľným nepriateľom bojujeme nepretržite 1776 hodín a 106 560 minút. Marec až máj 2020 si každý z nás, ktorí sme to zažili na vlastnej koži, navždy zapamätá. Nielen kvôli ľahko zapamätateľnému roku, ale predovšetkým preto, že nám tieto tri mesiace zmenili celý náš doterajší život, celú našu životnú abecedu.

AGEL. Aj v AGELi sme boli nútení si priznať skutočnú pandémiu, ktorú nikto z nás v takejto podobe nezažil. Vždy sme mali pocit, že všetky tie tragické správy sú Čechám a Slovensku na tisíce kilometrov vzdialené. AGEL sa pandémii postavil čelom, dnes už môžeme smelo zhodnotiť, že sme to zvládli.

BLÍZKOSŤ. Tú sme pocítili jeden k druhému paradoxne najviac v situácii, keď bola nariadená veľká fyzická vzdialenosť. Skončili pnutia na pracovisku, žabomyšie vojny, zostalo len to podstatné, ako bojovať a zvíťaziť, ako pomôcť a poradiť.

COVID –19. Skratka, ktorá bola za posledné mesiace asi najčastejšie používaným slovom a stala sa symbolom všetkého diania takmer na celom svete. Ovplyvnila každý náš deň od prvej po poslednú minúty, našu prácu, náš život, naše priority, pohľad na svet.

DISCIPLÍNA. Táto vojna s neviditeľným nepriateľom nás naučila obrovskej disciplíne. Dodržiavať nariadené opatrenia, stanovené pravidlá a precízne používať ochranné pomôcky, a to takmer bez výnimky.

EPIDÉMIA. Zasiahla nás nečakane a hlboko. Ovplyvnila štáty, hospodárstvo a naše životy od novorodencov až po tých najstarších seniorov. Vydobyla si rešpekt a museli sme jej podriadiť všetko.

FAKT. Všetci sme sa snažili získať o novom víruse čo najviac faktov. Laici aj odborníci. Prichádzali informácie, ktoré sa vydávali za fakty, aj tie, ktoré skutočne faktami boli. Ich rozlíšenie je to, čomu sme sa museli naučiť.

GENERÁCIA tých, čo nezažili pamätné roky s osmičkou či deviatkou na konci prišla na to, že aj pre tých, čo nemajú žiadny problém, môže prísť problém. Obrovský, plošný a neriešiteľný. Každá generácia asi dostane to svoje ponaučenie.

HUMOR je skvelým liekom aj vo vojne s koronavírusom. Aj keď sa niečo nepodarilo, aj keď sme sa nepočuli kvôli rúškam, aj keď sme vyzerali inak (vlasy, brady, makeup), dokázali sme sa aj zasmiať.

CHOROBA, ktorá aj zabíjala a ešte stále ostáva záhadou. Šíri sa aj bez prejavov, útočí hlavne na seniorov, je nevyspytateľná v tom, ako sa s ňou každý vysporiada. Vyliečili sa aj storoční, zomreli aj tridsaťroční. Spájame sily, aby sme ju dôkladne spoznali a porazili.

INTENZITA nášho prežívania sa zredukovala na to, čo máme dovolené a na to, čo nemôžeme, alebo máme úplne zakázané. Prestalo byť dôležité, čo by sme chceli, ale chceli sme dosiahnuť, čo je potrebné.

JAZYK. Zmenil sa náš spôsob komunikácie aj vyjadrovania. Naučili sme sa nové pojmy, súvislosti. Prioritou bolo stručne, jasne, zrozumiteľne a pokiaľ možno rýchlo povedať, čo je potrebné.

KONTAKT je to, čo nám koronavírus najviac zobral. Priamy kontakt s ľuďmi, kolegami, priateľmi, spolužiakmi, kontakt s našimi záujmami, inými krajinami, kontakt s poznatkami. A pochopili sme, že koronavírus znamená izoláciu od našich kontaktov.

LÁSKA. Pandémia ukázala, aká je samozrejmá, keď ju máme, ako chýba, keď si ju nemôžeme prejaviť pri návšteve príbuzného v nemocnici, pri stretnutí detí a rodičov či starých rodičov, alebo keď hranice štátov bránia láske. Ale pandémia ukázala aj lásku k povolaniu a svojmu poslaniu, ako s láskou riešiť ťažké prípady a pacientov, ako silná je láska k životu.

MOC. Príroda nám ukázala, že má tú najväčšiu moc. Ak sme ako ľudia stratili sebareflexiu, zdehonestovali sme rebríček našich hodnôt, zasiahla svojou mocou a stali sme sa zo všemocných takmer bezmocnými.

NÁDEJ sme nestrácali ani pri tragických prognózach, ani v ťažkých začiatkoch, keď sme vlastne nevedeli, čo, kde a ako uchopiť.

ODVAHA nám nechýbala, aj keď v kútiku duše sme obavy určite mali. Bolo úžasné vidieť, ako naše nemocnice, distribúcia okamžite riešia situáciu, ako naši medicínski odborníci boli lídrami v rôznych odborných skupinách, ako prinášali návrhy koncepčných riešení, vďaka čomu celá sieť AGEL bola o krok vpred.

PRÁCA sa úplne zmenila. Kolegovia v prvej línii bojovali v ,,skafandroch“ každý deň na pokraji fyzického vyčerpania a reálnej hrozby nakazenia koronavírusom, len aby pacientom pomohli. Nestíhali sa ani najesť a domov prichádzali v obavách, či nenakazia svojich blízkych. Tí druhí pracovali z domu celé týždne, najdôležitejšie bolo byť online, písať, volať, organizovať, riešiť. Chýbali kolegovia, cesta do práce, každodenná rutina. Ostal len počítač, hlasy a písmenká.

RADOSŤ. Vrátili sme sa k obyčajnej ľudskej radosti, k malým veľkým radostiam. Že je test na covid negatívny, že sa pacient vyliečil, že číslo nových nakazených je menšie ako včera, že prišla jar, že sa niečo podarilo.

SPOLUPATRIČNOSŤ. Od prvých dní pandémie sme ju zažívali v neuveriteľnej podobe, hoci viacerí z nás už možno pochybovali, či vôbec existuje. Silnejší, bohatší, vplyvnejší pomáhali tým, ktorí boli slabší, ocitli sa v núdzi, alebo v prvej línii. A tak nezištne pribúdali darované rúška, štíty, ovocie, zelenina, obedy, ale aj nezištné pridanie ruky k dielu či slová povzbudenia.

TRPEZLIVOSŤ, aj keď sme toho všetkého už mali plné zuby, aj keď boli jeden deň ako druhý, aj keď sme mali tendenciu sa vykašľať na opatrenia a začať žiť svoj život. Áno, len trpezlivosť priniesla výsledky.

ÚSPECH. Znie to možno zvláštne, ale všetky tie zákazy a príkazy priniesli úspech. Slovensko sa zaradilo celosvetovo medzi krajiny s najmenším počtom nakazených, s najmenším počtom úmrtí na koronavírus. To sme veľmi potrebovali.

VEDA. Nové postupy, nový liek, nový test, nový pohľad na pandémiu z radov tých, ktorí sú v bežnom živote neviditeľní a často zaznávaní. Zmysel vedy sa po tejto pandémii dostal na tú správnu cestu na veľkej križovatke.

ZDRAVIE sa stalo skutočne najvzácnejším slovom a dostalo úplne iný rozmer. A vďaka nemu výrazne stúpol aj význam zdravotníkov, dôvera v ich prácu a nasadenie bez ohľadu na to, aké ťažké sú okolnosti ich práce. Verím, že sa to odrazí aj vo vnímaní verejnosti a predovšetkým zohľadní v prístupe štátu k zdravotníctvu a všetkým, ktorí v tomto odvetví pracujeme.

S úctou, obdivom k tomu, čo ste dokázali a s poďakovaním
Vám všetkým

Ing. Michal Pišoja, MPH
predseda predstavenstva spoločnosti AGEL SK