S láskou a pokorou sa polstoročie stará o pacientov zlatomoraveckej nemocnice
17. 7. 2022
Zdravotná sestra Marta Čulíková: „Asi som mala v živote šťastie“.
Text a foto: Andrea Homolová
Poznajú ju stovky pacientov a ona zostáva skromná a ku každému pristupuje s úctou, ochotou a pochopením. Aj teraz, keď by si mohla užívať voľno na dôchodku, zvolila si, že naďalej bude pomáhať pacientom Nemocnice AGEL Zlaté Moravce. Myšlienka, že pomohla druhému ju hreje pri srdci. Od malého dievčatka sa riadi heslom, že človek poctivou prácou ďalej zájde. Rada si prečíta dobrú knihu, venuje sa ručným prácam a záhradke, je milujúcou manželkou, matkou a babičkou. Prosím, zoznámte sa so zdravotnou sestrou Martou Čulíkovou.
Do zlatomoraveckej nemocnice nastúpila pred takmer 50timi rokmi, v júni v roku 1975, tesne po ukončení Strednej zdravotníckej školy v Nitre. „Bolo to veľmi dávno, vy si nato už asi ani nepamätáte“ s úsmevom na perách začína rozhovor sestrička chirurgického oddelenia Marta Čulíková. „Začínala som tak dávno, keď nemocnica bola v správe niekdajšieho OÚNZ Nitra.“ Pre povolanie zdravotnej sestry bola rozhodnutá od detstva a nikdy nad iným ani neuvažovala. „Práca zdravotnej sestry ma fascinovala, pretože prinavracia zdravie chorým ľuďom. Mala som vytýčený svoj cieľ stať sa sestrou a za tým som si išla,“ rázne dodala sestrička Martuška. Ako mladé, neskúsené a napriek tomu veľmi odhodlané dvadsaťročné dievča nastúpila do zlatomoraveckej nemocnice na infekčné oddelenie pod vedenie primára MUDr. Stejskala.
„Dostala som sa do kolektívu, ktorý ma hneď prijal a snažil sa mi od začiatku pomáhať svojimi radami a skúsenosťami, čím som sa stala plnohodnotnou členkou ich kolektívu,“ dojato pokračuje rozprávanie sestrička. Na krátky čas boli jej cesty prepojené aj s milovaným detským oddelením. Aj túto prácu vykonávala s nesmiernou láskou, keďže odbor, ktorý na strednej zdravotnej škole vyštudovala, bol detská sestra. Neskôr, v roku 2000, kedy bolo infekčné oddelenie zrušené, ju vedenie presunulo na chirurgické oddelenie. „Z práce na chirurgii som mala veľmi veľkú obavu a rešpekt, pretože je odborne úplne odlišná, ako tá na infekčnom či detskom oddelení,“ pokračuje a dodává:
„Ale asi som mala v živote šťastie, pretože opäť som sa dostala do kolektívu so skvelými ľuďmi, ktorí ma prijali, a v ktorom som dodnes,“ dodáva M. Čulíková. Pri otázke, na ktorého z kolegov si aj po takmer pol storočí spomína najčastejšie, s dojatím a trasúcim sa hlasom uvádza: „Najviac si spomínam na vrchnú sestru, ktorá bola prísna. Hneď po príchode na infekčné oddelenie mi dávala najavo, že sa musím prispôsobiť pravidlám, najmä jej pravidlám,“ zároveň vyzdvihla ňou zavedený poriadok na oddelení. „Dnes prácu pod jej vedením vôbec neľutujem, lebo si myslím, že sa zo mňa stala sestra, ktorá sa vždy snaží odviesť prácu čo najlepšie,“ dodáva sestrička Čulíková.
„Tak práca s ľuďmi, ako aj povolanie sestry vždy bolo náročné, najmä psychicky. Mala som rôznych pacientov, dobrých aj zlých, milých i náročnejších. Vždy mi však v pamäti utkveli práve tí komplikovaní pacienti, či už z pohľadu poskytovania zdravotnej starostlivosti, alebo pre ich zložitú povahu,“ pokračuje. Týmto rozprávaním ju spomienky zaviedli k pacientovi, ktorého by si neprial žiadny zdravotník. Bol mladý, zlý a arogantný a nedodržiaval pokyny ošetrujúceho personálu. „Časom, po jeho odchode z nemocnice, sme sa stretli v meste. Vtedy sa mi prihovoril a dokonca sa mi za svoje nevhodné správanie dodatočne ospravedlnil. To ma veľmi dojalo a potešilo,“ dodává sestrička.
A ako si spomína na oslavy Medzinárodného dňa sestier v minulosti? „Tento deň je „iný“, je to deň, kedy vám slovo ďakujem povie lekár aj primár, a to ma veľmi teší,“ dojato uviedla Čulíková. Aký odkaz chce zanechať budúcej generácii sestier? „Práca zdravotnej sestry je krásna, namáhavá a vyžaduje si najmä trpezlivosť a úctu k starším. Tiež ochotu pomáhať, mať vedomosti a zodpovednosť, pretože pracujete s chorými, ktorí sú na vás odkázaní.“
Facebook