NADACE AGEL pomáhala

NADÁCIA AGEL podporuje handbikera Maroša Orečného

12. 1. 2022

Úspešnému slovenskému športovcovi so zdravotným znevýhodnením pomáha nadácia už tretí rok.

Text: Mgr. Marta Csergeová / Foto: archív Maroša Orečného

Š tyridsaťštyriročný Maroš Orečný je úspešný slovenský handbiker, ktorý nielenže preteká po celom svete, ale venuje sa a pomáha aj športovcom i nešportovcom so zdravotným znevýhodnením. Po nehode, ktorá ho pripútala na invalidný vozík, päť rokov hľadal dôvod, prečo žiť. Našiel ho a stal sa handbikerom telom aj dušou. NADÁCIA AGEL Maroša podporuje už tretí rok v tom, čo miluje – v športe. Tentokrát mu prispela sumou 1000 eur na jeho športové aktivity. Maroš v tomto roku absolvoval množstvo pretekov a dosiahol úžasné umiestnenia a víťazstvá. Medzi najcennejšie úspechy patrí 1. miesto v časovke do vrchu na Lozornskom pedále 2021, 2. miesto na Banskobystrickom polmaratóne alebo 2. miesto v cestnej cysklistike Východ Road liga.

Maroš, prečo ste si vybrali práve handbike?

Veľmi rád mám biatlon. Ale vzhľadom na to, že na vozíku je pre mňa zima veľmi zlé obdobie, ktoré nemám rád, pretože sa nikam nemôžem dostať, rozmýšľal som, kam sa dostanem úplné sám. A tak dostala priestor cyklistika. Na svojom prvom handbiku som sa po lesnej cestičke v mojej dedine dostal na miesta, kam som ešte chodil na nohách a bol to neuveriteľný pocit. Handbike mi dáva pocit voľnosti.

Ktoré víťazstvo si najviac ceníte?

V podstate nemám víťazstvo, ktoré je najviac, pretože všetky preteky majú svoju atmosféru a všade, kde sa umiestnim na stupni víťazov, je to pocit zadosťučinenia, že tá moja snaha za to stála. Aj keď v poslednej dobe zbieram 4. miesta a „zemiakovky“, ale aj na tie som pyšný, pretože vyhrávajú lepší a ja sa im približujem.

Priblížte nám, ako vyzerá váš tréningový deň?

Môj tréning je každodennou rutinou, aj voľné dni sa považujú sa dôležitú činnosť v rámci tréningu, nakoľko sú venované regenerácii. Na trenažéri prejdem 45 až 50 kilometrov a popri tom striedam plávanie s posilňovaním. Na jar začínam svoje prvé kilometre vonku po dlhej zime na trenažéri.

Ako a kde trénujete v zime?

Bohužiaľ, v zime trénujem doma na trenažéri, snažím sa pridať plávanie, posilňovanie a túru na vozíku. Ale mnoho cyklistov, ktorí na to majú finančné prostriedky, trénujú vonku v teple v zahraničí, a to sa potom odzrkadlí aj behom roka na výsledkoch.

Stal sa vám na handbiku niekedy nejaký úraz?

Nakoľko trénujem vonku na cestách, občas sú kritické situácie, ale snažím sa stále dávať pozor. Tohto roku na jedných pretekoch v Čechách som mal stret s vozidlom a nebolo mi všetko jedno, v tom momente mi prebehlo hlavou, že sakra, som na vozíku a nedajbože ostanem úplný ležiak, keď ma tu prejde auto. Neviem ani ako som došiel do cieľa, ale mal som čo robiť sa s tým psychicky vysporiadať. Samozrejme, škody na handbiku boli a trvalo viac ako týždeň pokiaľ som mohol znova trénovať. Chvalabohu, mne sa nič nestalo.

Neodradzujú vás takéto nepríjemné zážitky od ďalších pretekov?

Občas áno, pretože človek ak preteká, ide naplno, snaží sa zo seba dostať všetko a pritom nemá čas sledovať premávku, prípadne ľudí, ktorí nedávajú pozor. A zase niektoré preteky sú za plnej premávky a vtedy človek musí vnímať všetko, súperov, premávku, okolie, sám seba a svoje parametre pri výkone.

Ako ste ukončili tohtoročnú sezónu?

Sezónu sa mi podarilo ukončiť tak, že v rámci svojej tréningovej prípravy sa mi podarilo už po druhýkrát uskutočniť tréningovo-výcvikový kemp pre zdravotne ťažko postihnutých v Dudinciach a tým pádom ich oboznámiť nielen s tematikou športovania na bicykli, ale samozrejme pomôcť v oblasti výživy, ale aj v osobnom živote. Pomáham pri otázkach s cievkovaním, vyprázdňovaním, presúvaním a inými dôležitými otázkami pre bežný život vozičkára. Dúfam, že sa z toho stane tradícia.

Vyštudovali ste SOU stavebné, chceli ste v tom odbore pracovať alebo pracovali ste v ňom?

Študoval som na strednom odbornom učilišti stavebnom, v tej dobe som bol futbalista a nič iné ako futbal ma nezaujímalo, takže ani škola. Po škole som bol na vojne a potom som pracoval v tomto odbore, ale nie dlho. Nakoľko úraz som mal v júni 1999 a tým pádom sa môj život zmenil od základu.

Na čo využívate prostriedky, ktoré vám poskytla NADÁCIA AGEL?

Nakoľko cyklistika ako taká je veľmi drahý šport, paracyklistika je, by som povedal, ešte drahšia. Na handbike potrebujem tri kolesá namiesto dvoch. Financie som použil na štartovné a ubytovanie na cestách po pretekoch.