Nemocnica AGEL Levoča

Levočskí chirurgovia prvýkrát použili novú operačnú metódu

8. 2. 2023

Na vyplnenie kostného defektu poslúžilo chirurgom bioaktívne sklo.

Chirurgovia Nemocnice AGEL Levoča prvýkrát použili počas traumatologickej operácie bioaktívne sklo na vyplnenie kostného defektu. Je to alternatívou spongioplastiky – náhrady odobratej z inej časti kosti. Pre operatérov je operácia technicky aj časovo náročnejšia, no pre pacienta znamená možnosť skoršej rehabilitácie a elimináciu bolestivosti. Operácia si vyžiadala prítomnosť dvoch lekárov, primára MUDr. Ľubomíra Strelku, PhD., MPH a traumatológa MUDr. Michala Sedláka, ktorého sme v súvislosti s touto novinkou vyspovedali.

Pán doktor, za akých okolností bolo pacientovi indikované použitie bioaktívneho skla pri operácii?

Išlo o pacienta s pseudoartrózou (teda pakĺbom) jednej zo zápästných kostí, ktorý vznikol nezhojením zlomeniny. Na začiatku išlo o jednoduchú, nedislokovanú zlomeninu, a preto sme ju primárne neindikovali k operačnej liečbe. Neskôr sa však ukázalo, že pri úraze došlo aj k poškodeniu nutričnej (vyživovacej) cievy, a teda aj napriek správne zvolenému postupu fixácie zlomeniny pomocou sadry a neskôr aj ortézy, nedošlo k jej zahojeniu. Naopak, došlo k vytvoreniu tzv. pakĺbu – pokrytiu povrchu lomnej línie chrupavkou. Pacient bol limitovaný bolestivosťou spôsobenou pohybom jednotlivých fragmentov zlomeniny voči sebe. Rovnako následkom pohybu týchto fragmentov došlo v mieste zlomeniny k vytvoreniu defektu kosti, ktorý bolo potrebné nejakým spôsobom vyplniť. Preto sme indikovali osteosyntézu s použitím kompresnej skrutky a plastiku defektu.

V čom spočíva výnimočnosť metodiky operácie?

Výnimočnosť metodiky operácie  spočíva v tom, že za bežných okolností by sme ako spongiózny štep (hubovité kostné tkanivo), použili kúsok spongióznej kosti, ktorú by sme odobrali samotnému  pacientovi z iného miesta na tele (napríklad z vretennej kosti – kosti predlaktia) a vyplnili by sme ňou defekt v mieste zlomeniny zápästnej kosti. Tento postup prináša určité riziká (infekcia odberového miesta či oslabenie štruktúry kosti, z ktorej sa kostné tkanivo odoberá), a teda jej väčšiu predispozíciu k neskoršiemu zlomeniu. V neposlednom rade odberové miesto bolí rovnako ako samotná zlomenina, čo pacientovi v dôsledku bolesti bráni vo včasnejšej rehabilitácii. To bolo dôvodom, prečo sme sa rozhodli ako „kostný štep“ použiť bioaktívne sklo vo forme pasty. Ide o preparát používaný prevažne v kostnej onkochirurgii a septickej kostnej chirurgii, avšak v tomto prípade sa pre daný typ operácie a pre daného pacienta javil ako najlepšia voľba.

Je tento typ traumatologickej operácie pre operatéra náročný?

Tento typ materiálu by sa nemal dostať do kontaktu s chrupavkou, preto je pre operatéra dôležité najprv zniesť chrupavku z povrchu lomnej línie (vyčistiť pakĺb), následne je potrebná precízna osteosyntéza – tak, aby kortikálne časti jednotlivých fragmentov na seba pevne dosadli a až potom sa centrálny defekt kosti vyplní bioaktívnym sklom vo forme pasty. To je samo o sebe časovo aj technicky náročnejšie než pri použití spongiózneho štepu odobraného od pacienta, kde tento problém odpadá.

Akú výhodu to prinesie pacientovi?

Výhoda pre pacienta spočíva v tom, že nemáme odberové miesto spongióznej kosti, je teda nižšie riziko pooperačných komplikácií. U pacienta je možná skoršia mobilizácia, menšia bolestivosť, rýchlejšia rehablitácia a nižšie riziko rozvoja neuroalgodystrofického syndrómu (obdobie hojenia zlomenín, kedy sa u pacienta objavuje stav neprimeranej bolesti). Výhoda pre nemocnicu, ako aj pre samotný zdravotný systém spočíva aj v tom, že sa v konečnom dôsledku znížia liečebné náklady danej zlomeniny (ak zarátavame aj všetky štatisticky možné komplikácie hojenia, čo je podložené aj štúdiami). 

Pre akého pacienta je operácia s použitou náhradnou vhodná? Ovplyvňuje to napríklad vek alebo iné diagnózy?

Daný typ náhrady je indikovaný v podstate pre všetkých pacientov. Profitovať z neho budú skôr pacienti vo vyššom veku so sklonom k osteoporóze (odber spongióznej kosti u pacienta s osteoporózou/ osteopéniou je komplikovanejší, pretože kostné tkanivo je horšej kvality). Osobne by som tento typ operácie indikoval aj u mladšieho dospelého pacienta, ktorý je fyzicky aktívny a po danej operácii u neho predpokladáme skorší návrat k plnej fyzickej aktivite. Dôležitá je aj compliance pacienta, čo znamená, že je potrebné vytipovať si pacienta, ktorý bude chodiť na pooperačné kontroly v stanovených intervaloch a bude dodržiavať odporúčaný liečebný režim.

Plánujete aj ďalšie operácie s týmto postupom?

Áno, plánujeme. Momentálne máme v dispenzarizácii (pravidelnom sledovaní pacienta) našej traumatologickej ambulancie ešte dvoch ďalších pacientov, ktorí by z daného typu operácie profitovali. Jeden má rovnako „pakĺb“ následkom nesprávneho zhojenia zlomeniny. Druhý je onkologický pacient s kostnou osteolytickou metastázou v oblasti strednej časti dlhej kosti.

Na aké typy zlomenín sa dá tento operačný postup aplikovať? 

Tento typ materiálu je vhodný na vypĺňanie kostných defektov – pakĺby, osteolytické metastázy, kostné sekvestre vzniknuté následkom osteomyelitídy (zápal kostnej drene). Teda súhrnne povedané u rôznych typov komplikácii hojenia kostných defektov. ✒  LEA KÚTNIKOVÁ