Lekár Vladimír Lakatoš hrá druhú šachovú ligu
9. 11. 2023
Podľa MUDr. Vladimíra Lakatoša z geriatrickej ambulancie Nemocnice AGEL Handlová medicína a šachy majú aj spoločných menovateľov – logiku, napätie aj adrenalín.
Práca lekára je dynamická a energická, lekári sa často nezastavia ani celú svoju smenu. Naopak, šach je strategický šport, ktorý pôsobí naoko veľmi pokojne a hráči mimoriadne vyrovnane. Tieto dva paradoxy sa spájajú u MUDr. Vladimíra Lakatoša, ktorého pacienti poznajú z geriatrickej ambulancie Nemocnice AGEL Handlová. Avšak ruch ambulancie vo voľnom čase mení za ticho pri šachovnici. Rodáka z Bratislavy, ktorý po gymnáziu v Žiline vyštudoval Jeseniovú lekársku fakultu Univerzity Komenského v Martine, sme sa spýtali najskôr na jeho prácu lekára, a potom na jeho záľubu – šach. „Šach rozvíja logiku, trénuje pamäť a sústredenie sa a naučiť sa dá v každom veku,“ hovorí o kráľovskej hre MUDr. Vladimír Lakatoš.
Prečo ste si vybrali štúdium medicíny?
Po skončení gymnázia som sa chcel vybrať v ďalšom štúdiu humanitným smerom, najskôr som rozmýšľal o genetike, ale po zhodnotení šancí na prijatie som si vybral medicínu v Martine, kde šanca bola oveľa vyššia. Asi najväčším impulzom bolo ochorenie mojej mamy a starej mamy, snaha im pomôcť, pochopiť zákonitosti ľudského tela a chorôb.
Pracujete v geriatrickej ambulancií. Koľko máte pacientov a s akými najčastejšími chorobami za vami pacienti chodia?
Presný počet neviem, ale sú to rádovo stovky, pracujem teraz v ambulancii 2× týždenne /spolu 10 hodín/, za ten čas vybavím 40 až 50 pacientov, zvyšok času pracujem v nemocnici na oddelení dlhodobo chorých. V posledných 2 až 3 rokoch v meste skončili postupne traja internisti, takže v súčasnosti v Handlovej nepracuje žiadny internista, preto pacienti, ktorí dovŕšili vek 65 rokov, sa snažia dostať ku mne do dispenzára, ale, bohužiaľ, z kapacitných dôvodov ich všetkých nedokážem prevziať. Sú to klasické choroby u starších ľudí ako je vysoký tlak, ischemická choroba srdca, zvýšená hladina tukov, pacienti na antikoagulačnej liečbe pre srdcové arytmie, po prekonaní pľúcnej embólie. Podstatnú časť mojej práce tvorí predpisovanie inkontinenčných pomôcok ako sú vložky či plienkové nohavičky a písanie receptov na lieky.
U seniorov hrá veľmi dôležitú úlohu pamäť. Čo im odporúčate – tiež hrať šach? Zahrali ste si s niektorým zo svojich pacientov?
Z hľadiska tréningu pamäte je šach určite vhodným spôsobom ako si udržiavať mozog v pohotovosti aj vo vyššom veku a aj ako prevencia rozvoja demencie. Tiež je to o tréningu trpezlivosti, koncentrácie, celkového premýšľania, čiže vlastnostiach, ktoré sú potrebné pri samotnej hre. Zahral som si aj s pacientom počas jeho pobytu na oddelení, ale bolo to skôr výnimočne, keď na to zostal čas v službe
Poďme teda k vašej záľube. Kedy ste začali hrať šach? Kto vás k nemu priviedol?
So šachom som začal ako 9-ročný vďaka svojmu otcovi, ktorý je v súčasnosti medzinárodným šachovým rozhodcom. Mal som šťastie, že som sa dostal do šachového krúžku na základnej škole a našli sme sa tu viacerí chlapci, z ktorých vyrástli hráči pravidelne hrajúci 1. či 2. ligu. Ako 13-ročný som bol medzi zakladajúcimi členmi vtedy novovytvoreného šachového oddielu TJ Mladosť Žilina, ktorý sa pred 4 rokmi stal víťazom extraligy – najvyššej súťaže na Slovensku.
Chytila vás táto hra hneď od začiatku? Bolo rýchlo jasné, že je to vášeň na celý život?
Dá sa povedať, že áno. Veľa však zohral aj kolektív, do ktorého som sa ako chlapec dostal a trénerov, ktorí sa nám v tom čase venovali, takže sme pomerne rýchlo šachovo rástli a dosiahli tak pekné výsledky na úrovni Žilinského kraja, ale aj Slovenska. Prakticky celú základnú školu som cez víkendy chodil na súťaže a turnaje, cez týždeň sme potom trénovali v klubovni. Na gymnáziu boli vrcholom celoslovenské stredoškolské šachové hry v Martine, kde sme sa 3x prebojovali a počas vysokej školy som už pravidelne hrával za družstvo 1. a 2. ligu, chodil som hrávať turnaje po celom Slovensku. Po nastúpení do práce v nemocnici už času bolo menej, ale aj tak som po škole nepretržite odohral vyše 25 sezón za niektoré družstvo.
Aký ste mali vzor?
Dvoch majstrov sveta – v čase mojich školských liet to bola éra Garriho Kasparova a neskôr Magnusa Carlsena (5 násobný majster sveta), ktorý sa však tento rok vzdal práva na obhajobu titulu pre stratu motivácie.
Vy ste hrali súťažne aj počas ťažkého štúdia medicíny?
Dlhé roky popri štúdiu medicíny a následne popri nie vždy ľahkej práci v nemocnici som hrával pravidelne 1. a 2. ligu za Žilinu so slušnými výsledkami. Tiež som chodil hrávať hlavne cez prázdniny na turnaje po celom Slovensku.
Na aký výsledok ste najviac pyšný?
Najviac si cením, že som mal možnosť tri sezóny hrať v najvyššej súťaži družstiev -extraligu za Mladosť Žilina a neskôr, keď som začal pracovať v Handlovej, za ŠK Prievidza. Celkovo som odohral 14 zápasov s 50 percentnou úspešnosťou. Najvyšší medzinárodný rating som mal 2189 elo bodov, mojim veľkým snom bolo dosiahnuť 2200 elo bodov, tesne sa mi tento cieľ však nepodarilo splniť. Posledným úspechom bolo, že som minulý rok skončil tretí na majstrovstvách Trenčianskeho kraja v rapid šachu a do vitrínky tak pribudol nový pohár.
Ako ste na tom teraz? Čo hrávate?
Medzi tridsiatkou až štyridsiatkou som hral najlepšie, ale po štyridsiatke to začalo ísť postupne dole. Šach hrávam aj teraz dosť často, ale už nie denne. V súčasnosti hrávam pravidelne v základnej zostave druhú ligu za Prievidzu a na 2. šachovnici tretiu ligu za Handlovú /naraz hrá 8 hráčov z každého družstva proti sebe/. Hrávam aj cez internet so súpermi z celého sveta, väčšinou bleskovky.
Čo viac charakterizuje vašu hru: útok alebo obrana? Čierne alebo biele figúrky?
Určite nie som obranár, či ako občas hovoríme „betonár“, naopak, snažím sa byť v partii čo najviac aktívny, obľubujem zložité, riskantné pozície, kde takzvane všetko „visí“, čiže je veľa figúrok naraz napadnutých a treba sa rozhodovať, čo je v danej chvíli dôležitejšie a prioritné. To je ako v reálnom živote. Skrátka, čím je pozícia komplikovanejšia a náročnejšia na prepočet, tým lepšie. Nebavia ma partie, kde sa akoby nič nedeje, preto som aj často prehral s hráčmi, ktorí uprednostňujú pozičný šach, naopak, ak som narazil na kombinačného hráča ako som sám, vznikli z toho veľmi pekné partie, na ktoré si pamätám aj po rokoch. Štatisticky mám s bielymi figúrkami celkovo lepšie výsledky, vyhral som oveľa viac partií ako s čiernymi, avšak, paradoxne, s čiernymi som dosiahol najcennejšie víťazstvá alebo remízy so silnými súpermi.
A čo je pri hre proti súperom pre vás dôležitejšie? Naučené herné varianty alebo viac využívate intuíciu?
Za roky hernej praxe som získal prehľad vo variantoch otvorení, ktoré pravidelne hrávam, čiže to, čomu hovoríte naučené varianty, kde viem využiť, ak súper urobí väčšiu chybu. S príchodom čoraz mladších hráčov, ktorí sú doslova „nadupaní“ teóriou otvorení, je však čoraz ťažšie získať výhodu už v otvorení, naopak, sám sa často stávam „obeťou“ teórie, ktorú dobre nepoznám. Tomu sa snažím zabrániť tak, že sa vyhýbam často hraným variantom a úmyselne volím menej obohrané pozície, kde mi práve intuícia a skúsenosti pomáhajú získať prevahu nad mladším súperom.
Dokážete si súpera prečítať? Viete, ako asi bude hrať ešte pred prvým ťahom?
V ére počítačov, šachových programov a databáz si dokážete rýchlo nájsť desiatky či stovky partií, ktoré dotyčný hráč odohral, dá sa tak pripraviť na konkrétneho súpera, zistiť, aké varianty hráva, či je pozičný alebo kombinačný hráč, či ovláda dobre koncovky a podobne. Podľa toho si potom môžem zvoliť svoju stratégiu a pripraviť sa na konkrétne otvorenie, ktoré predpokladám, že sa bude hrať.
Čo vás na šachu baví najviac?
Logika, napätie a adrenalín, keď je napínavá partia a stojíte krôčik od rozhodujúceho ťahu k výhre alebo k záchrane pri už jasne prehratej partii. Sú to emócie, ktoré človek počas nej prežíva a radosť, ak sa partia podarí a vyhrám alebo remizujem so silným súperom, ale aj sklamanie či zlosť, ak sa mi, naopak, nič v partii nepodarí alebo prehrám vtedy, keď som si už myslel, že stojím na výhru a vzápätí ju chybným ťahom zahodím.
V šachu je dôležitá schopnosť koncentrácie. Ako si udržujete sústredenosť?
Vážna partia často trvá viac ako 4 hodiny a 40 ťahov, bolo by veľmi vyčerpávajúce, ak by som celý tento čas iba pasívne sedel na stoličke a úporne premýšľal. Snažím sa preto využívať čas, kedy rozmýšľa súper na to, aby som sa prešiel po miestnosti, na WC, vypil kávu, vodu, či občerstvil sa desiatou, skrátka, na pár minút sa odreagoval a vypol. V miestnosti, kde sa hrá, musí byť ticho, nie je povolené sa rozprávať o partii, používať mobily či tablety.
Samotná partia môže trvať niekoľko hodín, takže šachisti musia na svojej fyzičke pracovať. Keď vám odchádza fyzická kondícia, strácate koncentráciu, sústredenosť a robíte chyby. Vďaka tomu sa presadzujú psychicky aj fyzicky veľmi dobre pripravení hráči. Ako si kondíciu vylepšujete vy?
Aj napriek tomu, že šach môže byť na prvý pohľad jednoduchá hra, počas ktorej sa hráči neunavia, opak je pravdou. V prípade šachu ide o náročnú psychickú námahu, hrať plne koncentrovaný 4 až 6 hodín dá zabrať psychicky, ale aj fyzicky. Toto vypätie som vykrýval v minulosti behom, kedy som sa venoval hlavne dlhým tratiam, mám odbehnutých 5 maratónov /najlepší čas 3:32/, momentálne mi s kondíciou pomáha najmä bicyklovanie, na horskom bicykli sa vyberiem raz do týždňa na štvorhodinovú jazdu po okolí, je to cca 80 km. Ak mám možnosť a čas, chodím aj plávať spolu s deťmi do neďalekých kúpeľov.
Pamäť, pozornosť, schopnosť sústredenia, rýchlosť myslenia. Tieto duševné schopnosti sú pre šachistu nevyhnutné. Trénujete ich aj inak než pomocou šachovnice?
V šachu sú príprava a tréning na najbližší zápas tiež mimoriadne dôležité. Buď je to príprava na konkrétneho súpera, kedy si prezerám jeho partie, čo hráva, štýl hry a pokúšam sa nájsť slabšie miesta, alebo je to rozoberanie niektorej časti šachovej hry, teda otvorenie, varianty, rozbor koncoviek, matové útoky. Po zápase využívam rôzne počítačové programy, a to najmä na rozbor, kde som spravil chybu, čo som mal zahrať lepšie. Tiež rád lúštim klasické krížovky, ale aj maľované, zahrám sa počítačové hry, hlavne strategické, ťahové, kde si vopred premyslím, čo budem robiť.
Dnes sa ku všetkému používa počítač. Hráči šachu sa pripravujú na počítači. Môže vôbec človek so svojimi schopnosťami uspieť v hre proti počítaču, ktorý je schopný behom chvíľky vyhodnotiť milióny partií?
Už som spomínal, že sú rozsiahle šachové databázy s partiami, kde si nájdete akéhokoľvek hráča a môžete sa tak na neho vopred pripraviť. V minulosti sa uskutočnilo viacero zápasov najlepších hráčov sveta s najvýkonnejšími počítačmi svojej doby, zo začiatku ešte víťazil človek, no postupne, ako sa zvyšovala výkonnosť počítačov, ľudia začali prehrávať. Na trhu sú však rôzne šachové programy, kde sa dá vopred navoliť herná úroveň počítača, a tak sa prispôsobiť vlastnej výkonnosti a využívať ho tak ako sparing partnera.
Aký športový cieľ máte do budúcnosti?
Pred poslednou klubovou sezónou sa pokles výkonnosti prejavil aj v ratingu, prvýkrát v kariére som sa klesol pod 2000 elo bodov, sezónu som však odohral nad očakávanie a pripísal si po nej dosť bodov, preto som teraz iba tesne pod touto hranicou /1981/. Čiže môj prvý cieľ je pokúsiť sa v najbližšej sezóne znovu sa prehupnúť cez túto hranicu. Druhým je zahrať si ešte niekedy v budúcnosti 1. ligu za niektorý klub a tretím je poraziť niektorého zo silných hráčov, s ktorým som už v minulosti hral, ale doteraz som ešte nedokázal zvíťaziť.
Máte ťažkú prácu, hrávate šach. Máte čas na ďalšie koníčky alebo rodinu?
Vzhľadom na pracovnú vyťaženosť mi voľného času príliš nezostáva. Samozrejme, že čas na rodinu si nájdem. Či sú to bežné každodenné veci po návrate z práce alebo, a to hlavne cez víkend, nejaký výlet po okolí. Počas dovolenky robím viacdňové potulky po Slovensku a podobne. Ale isto, že si to vyžaduje aj dávku trpezlivosti a pochopenia zo strany rodiny, keď venujem svoj voľný čas miesto nich šachovému zápasu.
✒ ING. TOMÁŠ ŽELAZKO, MGR. VERONIKA SOBOLČÍKOVÁ ARCHIV MUDR. VLADIMÍRA LAKATOŠA
Facebook