S celebritou

Snom bikrosára Sebastiána Sulku je uspieť na olympiáde

14. 12. 2021

Najväčším doterajším úspechom mladého cyklistu – bikrosára – je tohtoročné 1. miesto v rankingu UEC európskeho pohára a 5. miesto na Majstrovstvách európy.

Text: Ing. Tomáš Želazko, Mgr. Ivana Popluhárová / Foto: archiv Sebastiána Sulka

Sebastián Sulka sa pred 22 rokmi narodil v Čadci. Od svojich 7 rokov jazdí bikros (BMX Racing – cyklistická disciplína pochádza z USA a do Európy prišla začiatkom 80. rokov minulého storočia. Bikros je aj olympijský šport, ktorého základom je umelo vybudovaná dráha s rôznymi skokmi a prekážkami. Na štarte stojí vedľa seba 8 pretekárov. Vyhrá ten, kto za čo najkratší čas pokorí technické prvky trate. Ide o takzvaný šprint – štart a cieľ. Jedna jazda trvá približne 40 sekúnd, no odvíja sa to od náročnosti trate. Táto disciplína je považovaná za prípravu pre mnohé iné odvetvia cyklistiky alebo motokrosu, pretože v bikrose môžu oficiálne štartovať deti od 6 rokov). Každoročne sa Sebastián Sulka zúčastňuje majstrovstiev sveta, majstrovstiev Európy, európskeho pohára a taktiež je členom reprezentačného družstva Slovenska. V tomto roku sa umiestnil na 5. mieste na Majstrovstvách Európy a taktiež sa stal celkovým víťazom rankingu seriálu európskeho pohára (UEC) v kategórii mužov 17 až 24 rokov. 

Kedy ste si prvýkrát sadli na bicykel?
Na bicykli som jazdil od malička ako každé dieťa. Bavilo ma skákať. Najprv som zoskakoval z obrubníkov na ulici a neskôr som si začal stavať skoky z dreva doma na dvore. Prvýkrát som sa zviezol po bikrosovej trati v Piešťanoch, keď som mal 6 rokov. Zapáčilo sa mi to a otec ma prihlásil na tréningy.

Čo alebo kto vás k bikrosu viedol?
Bikrosu sa venujem od svojich 7 rokov a priviedol ma k nemu môj otec, ktorý sa od malička venuje motokrosu. Veľa motokrosových jazdcov začínalo s bikrosom, je to veľmi dobrá technická príprava. Ja som zostal pri bicykli.

Okrem bikrosu – skúšali ste aj iné športy?
Ako dieťa som skúsil mnoho športov. Od motorky, futbalu až cez karate. Vždy som sa ale popri tom vozil na bicykli, pri ktorom som aj zostal.

Povedzte nám, čo ste za tých 14 rokov už všetko dokázali?
Od roku 2012 sa pravidelne zúčastňujem majstrovstiev Slovenska, Českého pohára, Európskeho pohára, Majstrovstiev Európy a sveta. Za ten čas som sa stal niekoľkonásobným majstrom Slovenska (v jednotlivcoch, aj v časovke), niekoľkonásobným víťazom Českého pohára. V roku 2019 som sa umiestnil na 6. mieste v európskom rankingu. Tento rok som sa umiestnil na 5. mieste na Majstrovstvách Európy a taktiež som stal celkovým víťazom rankingu seriálu európskeho pohára (UEC) v kategórii mužov 17 až 24 rokov. Majstrovstvá sveta boli tento rok zrušené kvôli pandémií. A však v tom istom datúme boli usporiadané “náhradné“ a neoficiálne preteky v Taliansku, vo Verone – Grand Challenge, kde som sa umiestnil na 1. mieste. V roku 2014 a 2020 som vyhral ocenenie Zlatý pedál.

Čo všetko obnáša vaša príprava a ako často trénujete?
Veľmi veľa cestujem, trénujem na trati a v posilňovni skoro každý deň dvojfázovo (ráno a poobede). V zime jazdím v krytej hale v Šenkviciach. Keďže na Slovensku nemáme ideálnu vonkajšiu trať, ktorá by konkurovala európskym parametrom, tak cez sezónu cestujem za tréningom buď do Rakúska, Čiech alebo do zahraničia na trať, na ktorej viem že sa budú konať preteky. Taktiež sa pravidelne zúčastňujem tréningových kempov v Taliansku, Španielsku, Nemecku.

Ako vnímate podmienky, ktoré sú pre tento šport na Slovensku vytvorené?
Podmienky pre tento šport na Slovensku nie sú ideálne. Máme malú základňu jazdcov, chýbajú nám trate na európskej úrovni. Tých, ktorí to robia na vyššej úrovni, je veľmi málo. Bikros je najmä o rodičoch, ktorí musia investovať veľa financií a času s dieťaťom či už na tréningu alebo na pretekoch. Verím, že sa vychová mladá generácia, ktorá tento šport posunie ďalej.

Momentálne jazdíte za klub TJ BMX PARDUBICE. Prečo?
Každý jazdec musí byť zaregistrovaný v nejakom klube. Za TJ BMX PARDUBICE jazdím od 16 rokov. Odmalička som jazdil za české kluby. Do Pardubíc som pred 6 rokmi prestúpil vďaka dobrým vzťahom a podpore.

Koľko krajín ste si vďaka tomuto športu navštívil?
Dá sa povedať, že vďaka bikrosu som precestoval skoro celý svet. Každý rok je kalendár pretekov iný. Väčšina pretekov sa sústreďuje na zapadnú časť Európy, a to Francúzsko, Holandsko, Belgicko, a potom nasledujú krajiny ako Taliansko, Španielsko, Nórsko, Dánsko.

U nás nie je o bikrose až tak veľa počuť. Prečo si myslíte, že to tak je? A ako to chodí v iných krajinách, napríklad v Amerike?
Chýba tomu propagácia a taktiež záujem o tento šport. Na Slovensku a v Čechách pozná bikros málokto. V nižších vekových kategóriách je bikros hlavne o záujme rodičov, ktorí musia s dieťaťom cestovať po pretekoch, tréningoch, sústredeniach. Stojí to veľa peňazí a času. Nie každý rodič je ochotný absolvovať tak zložitú „cestu“.Jasné, že je to aj o podmienkach (dráhy, tréneri).
Myslím, že Česko je na tom podstatne lepšie ako Slovensko. V iných krajinách, ako napríklad v spomínanej Amerike, majú veľkú základňu jazdcov, klubov, viac sponzorov a financií, tým pádom je to medzi ľuďmi populárnejšie. Verím, že raz sa na takú úroveň dostaneme aj my.

Ktorý štýl tratí preferujete? Rýchlejšie a menej technické, alebo naopak?
Preferujem trate, ktoré sú rýchle a na ktorých sa viac šľape ako obvykle. Avšak nevadí mi ani technická trať.

Ktorá bikrosová dráha je podľa vás na svete najťažšia a prečo?
Každá trať je niečím výnimočná a o ani jednej sa nedá povedať, že by bola ľahká. Veľmi technická trať je v Zoldri v Belgicku, kde stačí malá chyba a hrozí strata pozície alebo pád.

Súčasťou bikrosu sú i skoky. Ako vysoko napríklad na dráhe skáčete? 
Na každej trati sú skoky iné. Niekde menšie a inokedy väčšie, v niektorých prípadoch obrovské, ktoré môžu mať okolo 10 až 13 metrov. Na dráhe sa snažím skákať čo najnižšie. Čím nižšie skočím, tým viac času ušetrím a prejazd skoku bude rýchlejší.

Na prvý pohľad je to určite nebezpečný šport. Čo všetko ste si už zlomili, poprípade aké iné zranenia ste už utrpeli?
Zranenia sú nevyhnutnou súčasťou každého športu, a o to viac to platí aj pri bikrose. Asi jedno z najvážnejších zranení, ktoré sa mi stalo, bolo v roku 2016. Spadol som v Nemecku na pretekoch a zlomil som si bedrový kĺb, panvu a chrbticu. Našťastie som sa dal rýchlo dokopy a ešte v tom roku som sa stihol zúčastniť posledných pretekov v sezóne.

Aký je váš cieľ na nadchádzajúce roky?
Ako každý rok, sústreďujem sa na veľké preteky, ako sú Majstrovstvá Európy a Majstrovstvá sveta. Snažím sa ale uspieť na každom jednom preteku. Každý jeden z nich beriem ako rovnaký, či pretekám na Slovensku alebo v zahraničí. Mojím veľkým snom do budúcnosti je sa dostať na Olympijské hry v roku 2024, ktoré sa budú konať v Paríži. Nič z tohto by som nedosiahol bez veľkej podpory zo strany spoločnosti AGEL.

Kedy majú bikrosári vrchol kariéry?
U každého športovca je to individuálne. Ale myslím si, že v bikrose by sa mal vrchol kariéry stihnúť do 30, maximálne 32 rokov.

Mnoho cyklistov začalo s bikrosom a neskôr sa úspešne venovali cestnej cyklistike. Neuvažujete o tom aj vy?
Áno, je to tak. Bikros je základ pre všetky cyklistické disciplíny. Ja zatiaľ nezvažujem žiadnu inú a chcel by som zostať pri bikrose najdlhšie, ako sa len bude dať.

V rámci prípravy absolvujete aj iné cyklistické disciplíny?
Cestnú cyklistiku v zimnom období.

Na akom bicykli jazdíte vy a koľko to napríklad stojí?
Je to bicykel určený iba pre bikros. Bicykel má 20 palcové kolesá, iba zadnú brzdu a je prispôsobený na skákanie. Nekupujeme ho ako celok, ale vyskladávame ho po jednotlivých častiach, teda rám, vidlica, kolesá, kľuky a prevody. Snažíme sa, aby bol čo najľahší. Používame karbónové rámy a kolesá. Na sezónu mám takéto bicykle vždy dva. Jeden môže vyjsť okolo 3 tisíc eur.

Aký je váš súkromný život, čo sa týka školy, rodiny či iných koníčkov? Máte na to vôbec čas?
Vyštudoval som športové gymnázium, na ktorom mi bolo umožnené sa plnohodnotne venovať športu aj popri škole. Je to časovo veľmi náročné. Ale mám priateľku a rodinu, ktorá ma podporuje a stojí pri mne, či som doma alebo som odcestovaný. Na koníčky veľa času nemám, ale rád snowboardujem.