ZAJÍMAVOSTI

Štyri desaťročia pomáha Anna Bieliková najmenším v kežmarskej nemocnici

2. 8. 2023

„V piatok mi poslali telegram a v pondelok som už nastúpila do práce,“ hovorí pôrodná asistentka, ktorá v Kežmarku zostala z pôvodnej personálnej zostavy posledná.

Svoje povolanie si vybrala už počas štúdia na strednej zdravotníckej škole. V školskej praxi vždy vyhľadávala oddelenia, kde sa mohla stretnúť s deťmi. Niektoré sa na ňu už v tom čase veľmi naviazali, čo bolo veľmi emotívne. Po skončení školy ju oslovila pôrodnica. Dnes píše štvrtú desaťročnicu práce s tými najmenšími – Bc. Anna Bieliková, pôrodná asistentka gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia kežmarskej nemocnice „Spočiatku ma prijali na chirurgiu, no ja som sa u vedúcej sestry pýtala na voľné pracovné miesto na gynekologicko-pôrodníckom oddelení. V piatok mi poslali telegram a v pondelok som už nastúpila do práce.

Z pôvodnej zostavy som tu ostala už len ja. Časy sa menia a zažili sme tu krásne chvíle. Spomínam si na moje začiatky s oddelením. V utorok som mala poobednú službu na šestonedelí a v stredu po nástupe bola moja prvá nočná služba. Počas praxe na škole som nemala skúsenosť s cievkovaním, no v prvej službe som sa to musela hneď naučiť. Chvalabohu, asistovala mi moja staršia kolegyňa. Veľa sme sa museli pýtať a postupne sme sa všetko naučili. Keď mi pri zoznamovaní povedali kolegyne, že tu pracujú 7 – 8 rokov, pomyslela som si, ako to je strašne veľa. Nuž, a začiatkom júla už začínam pracovať 40. rok na gynekologicko-pôrodníckom oddelení kežmarskej nemocnice,“ hovorí svoj zaujímavý zdravotnícky príbeh A. Bieliková.

NAJSILNEJŠÍM ZÁŽITKOM BOL PÔROD VNUČKY

A či si vie predstaviť pracovať na inom oddelení? „Vôbec nie a Kežmarok mi prirástol k srdcu. Najdôležitejšie pri práci sestry a pôrodnej asistentky je podávať ľuďom pomocnú ruku. Sme tu najmä pre matky a rodičky a môžem z vlastnej skúsenosti povedať, že každý pôrod je iný. Bola som pri pôrode obrovského množstva detí, mojich detí či detí mojich neterí a synovcov. No najsilnejším zážitkom počas mojej praxe bol pôrod mojej vnučky. Priviesť na svet vlastnú vnučku bolo pre mňa veľmi dojímavé a čosi nezabudnuteľné. Mala som pred tým veľký rešpekt a strach, no našťastie všetko dobre dopadlo a ostala vo mne emócia a spomienka, ktorú viem len ťažko opísať slovami.“

A čo by odkázala ženám/budúcim matkám a svojim budúcim kolegyniam? „Ženy si v prvom rade musia uvedomiť, že dieťatko chcú. Vtedy, keď sa naň tešia sú lepšie pripravené a lepšie to zvládajú. Svojim mladším kolegyniam a mladým budúcim zdravotníkom by som odkázala, aby s pokorou počúvali starších, pretože sa od nich môžu veľa naučiť. Presne tak, ako mňa naučili moji starší kolegovia. Vďačím im za veľa odovzdaných skúseností a s mnohými sa dodnes stretávame.“

✒  MGR. LEA KÚTNIKOVÁ