Významné události

Lekár Peter Lengyel víťazom prestížnej ankety Zdravotníckych novín

27. 10. 2022

Skupina AGEL má TOP lekára Slovenska 2022 v odbornosti plastická chirurgia.

Text a foto: Mgr. Martina Pavliková

Prednosta Kliniky popálenín a rekonštrukčnej chirurgie Nemocnice AGEL Košice-Šaca MUDr. Peter Lengyel, PhD. sa stal víťazom ankety TOP lekár Slovenska 2022 v odbornosti plastická chirurgia, ktorú každoročne organizujú Zdravotnícke noviny.

Čo pre vás ocenenie TOP lekár znamená?

V prvom rade je to pre mňa ako pre lekára aj človeka pocta. Je to prejav pomerne zaväzujúcej dôvery klientok a klientov, pacientiek a pacientov, aj čo sa týka ďalšej profesionálnej dráhy. Považujem to určitým spôsobom za prejav uznania, ktoré si veľmi vážim. 

Čo vás po štúdiu medicíny a prvej atestácii z chirurgie priviedlo k plastickej chirurgii?

Bolo to rozhodnutie na začiatku venovať sa rekonštrukčnej chirurgii, pretože som nastúpil na Kliniku popálenín a rekonštrukčnej chirurgie, vtedy ešte bez prívlastku plastická. Riešili sme rozsiahle i menej rozsiahle termické úrazy a defekty spôsobené rôznymi príčinami, v dôsledku čoho bolo nutné rekonštruovanie rôznych rán, čo bolo určitou výzvou. Od rekonštrukčnej chirurgie k plastickej je už len krôčik. Na začiatku sme sa venovali skôr rekonštrukčným výkonom, neskôr aj estetickým plastickým výkonom – od kožných defektov, defektov po odstránení kožných nádorov, rekonštrukcií rôznych rán po ochoreniach, po preležaninách aj po ožiarení v rámci rádioterapie. Ďalšou fázou v mojom odbornom vývoji bola rekonštrukčná chirurgia prsníka, kde sme riešili stavy po odstránení prsníka pre onkologické ochorenie s ich náhradou buď vlastným tkanivom alebo protetickým materiálom. V súčasnosti sa už prsník dá zrekonštruovať kompletne, po jednotlivých etapách, kde využijeme protetický materiál a vlastné tkanivo pacientky.

Plastická chirurgia je mladý medicínsky odbor, prvé oddelenie na Slovensku bolo otvorené v polovici 20. storočia. Ako sa za toto obdobie zmenilo spektrum výkonov?

Operačné techniky sa vyvíjajú výrazným spôsobom, spektrum výkonov na riešenie jedného ochorenia sa výrazne rozširuje množstvom typov rôznych miestnych posunov a spôsobov, ako riešiť daný stav. Nesmieme zabudnúť, že v súčasnosti oproti 50-tym rokom minulého storočia existuje laserová chirurgia, ktorá posúva možnosti plastickej chirurgie úplne inde. Okrem toho v rámci bunkovej liečby aj kultivácia buniek ako ďalšia možnosť vhodná na využitie, čo posúva možnosti medicíny výrazne dopredu.

Aká je história Kliniky popálenín a rekonštrukčnej chirurgie?

V roku 1971 bolo založené prvé oddelenie pre liečbu popálenín, ktoré v priebehu vyše 50 rokov svojej existencie prešlo niekoľkými etapami. Dnes je to klinické pracovisko, ktoré sa podieľa na výuke študentov medicíny a taktiež doškoľuje lekárov v rámci predatestačného školenia. Spádová oblasť nášho pracoviska je polovica Slovenska. Naším zameraním je liečba termických úrazov, defektov kožného krytu rôzneho pôvodu, dlhodobé sledovanie pacientov s jazvami po rozsiahlych tepelných (termických) úrazoch, korekcia jaziev a operačné riešenie kontraktúr u pacientov po popálení, korektívna a estetická chirurgia.

Čo vás viedlo práve k práci na Klinike popálenín a rekonštrukčnej chirurgie? Ste so svojím výberom spokojný?

Keď som v 1989 nastúpil na pracovisko po prechode z chirurgického oddelenia regionálnej nemocnice, bola to určitým spôsobom výzva. Nepočítal som na začiatku, že trvalo ostanem, ale nakoniec sa tak stalo.

Vašou doménou sú rekonštrukčné operácie po termických úrazoch vrátane úrazov elektrických prúdom. Sú tieto úrazy časté?

Popáleniny elektrickým prúdom u nás predstavujú tri až štyri percentá zo všetkých termických úrazov. Nie je to veľa, ale elektrické popáleniny patria medzi najvážnejšie z hľadiska trvalých následkov. Čo sa týka termických úrazov, rozlišujeme popáleniny obarením, plameňom, výbuchom, elektrickým prúdom alebo kontaktom so zdrojom tepelnej energie, najčastejšie na koži alebo na sliznici. Ošetrujeme aj negatívne termické úrazy, teda omrzliny. Osobitnou kapitolou sú poleptaniny, čiže chemické poranenia, prejavujú sa podobne ako popálenina, majú podobné stupne. Liečebný prístup je podobný ako u popálenín, preto sú pacienti s poleptaninami smerovaní na naše pracovisko. Čo sa týka elektrických popálenín, ak ide o vysoké napätie od tisíc voltov vyššie, dosť často pacienta usmrcuje. Ak pacient prežije, veľmi často ide o ťažké popáleniny, kde dôjde k poškodeniu celého bloku tkaniva v mieste vstupu aj mieste výstupu prúdu. Pacient je mnohokrát k bezvedomí, obvykle po zástave vitálnych funkcií je oživovaný a prekladaný na naše pracovisko. Žiaľ, často sme nútení vzhľadom k odumretiu značných častí tkanív, to znamená prstov rúk, nohy aj nezriedka amputovať. V týchto prípadoch sa snažíme byť maximálne záchovní.

Pacienti vašej kliniky nie sú vekovo ohraničení, ošetrujete deti aj dospelých. Aký je podiel detských pacientov?

Detskí popálení pacienti tvoria asi tretinu hospitalizovaných pacientov. Je to pomerne veľké číslo. Každý pacient do troch rokov a nad 65 rokov je viac-menej rizikovejší, čo sa týka prežitia. U detí je to dané možnosťou šokového stavu už pri nižších rozsahoch popálenín, u dospelých starších ako 60 až 65 rokov je to dané pridruženými ochoreniami. My vlastne okrem popáleniny mnohokrát liečime aj ďalšie ochorenia – pacient berie lieky na vysoký krvný tlak, má diabetes mellitus, kardiostimulátor, epilepsiu, chronickú obštrukčnú bronchopulmonálnu chorobu, astmu, zvýšený očný tlak.

Liečba v takýchto prípadoch trvá dlho. Spomeniete si na pacienta s najdlhšou dobou hospitalizácie?

Mali sme pacienta s popáleninami na dvoch tretinách plochy tela vrátane popálenín dýchacích ciest. Skoro všetky – až na jedno alebo dve percentá – boli popáleniny 3. stupňa. Naviac mal pacient popáleninu 3. stupňa na krku v oblasti, kde mal zavedenú tracheostómiu. Liečil sa u nás 182 dní. Mal všetky komplikácie, ktoré môžu byť, infekcie, zápal pľúc, poruchu zrážanlivosti krvi... Celý čas bol umiestnený na JIS. U takýchto pacientov mnohokrát až do konca nevieme, či prežijú a či pôjdu domov. Až keď ich vidíme v civile baliť sa a tešiť, že konečne odídu z nemocnice, tak si uvedomíme, že to zvládli.

Okrem popálením sa zaoberáte tiež onkochirurgiou kože. Nádory kože vykazujú nárast prípadov, vidíte to aj u vás na klinike?

Nárast je charakteristický dvomi faktormi, a to zvýšenou tendenciou slniť sa, ľudia sa viac vystavujú slnečnému žiareniu. Druhý faktor spočíva v pokroku medicíny a diagnostiky kožných nádorov. V súčasnosti, keď máme mikroskopy a digitálnu dermaskopiu, ktorá dokáže zachytiť všetky drobnosti škvrnitosti kože, nepravidelnosti tvaru, farebného odtieňa rôznych kožných ložísk, to všetko vedie k tomu, že kožný lekár má toľko diagnostických možností, že suponuje možnosť vzniku kožného nádoru, takže frekvencia a záchytnosť je oveľa vyššia. Nárast kožných nádorov tu teda je. Riešime ho chirurgickým spôsobom po doporučení kožným lekárom.

Na akej úrovni je slovenská plastická chirurgia v porovnaní s Európou?

Myslím si, že z hľadiska ľudských zdrojov sme na tom dobre. Schopnosť indikovať a vykonať výkon je na úrovni Európskej únie. Prístrojové vybavenie slovenských pracovísk je už porovnateľné, aj keď voči určitým krajinám trošku zaostáva, no nahrádzame ho našimi improvizačnými schopnosťami lekárov, sestier, personálu a snažíme sa poskytovať starostlivosť na európskej, možno aj svetovej úrovni.

MUDr. Peter Lengyel, PhD. Ukončil Lekársku fakultu Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach v roku 1987. Od roku 1989 pracuje na Klinike popálenín a rekonštrukčnej chirurgie Nemocnice AGEL Košice-Šaca. V roku 1991 získal atestáciu 1. stupňa zo všeobecnej chirurgie a v roku 1997 špecializačnú atestáciu z plastickej chirurgie. V roku 2010 obhájil titul PhD. Je členom Slovenskej spoločnosti plastických chirurgov a transplantačnej chirurgie, Medzinárodnej a Európskej spoločnosti plastickej chirurgie (ISPRAS a ESPRAS), Európskej popáleninovej spoločnosti (European Burn Association), kde je národným zástupcom. Venuje sa operatíve plastickej, laserovej estetickej chirurgii a rekonštrukčným operáciám po ťažkých termických poraneniach, stratových poraneniach mäkkých tkanív, elektrických popáleninách, onkochirurgii kože a rekonštrukcii prsníka po onkochirurgických zákrokoch. Pôsobí ako vysokoškolský pedagóg v rámci Lekárskej Fakulty UPJŠ Košice, prednáša na vnútroštátnych a zahraničných odborných podujatiach, publikuje v domácich a zahraničných periodikách.