Špecializácia medicíny je správna cesta,“ hovorí kardiológ Filippo Civaia
1. 11. 2023
Je uznávanou kapacitou v oblasti neinvazívnej kardiologickej diagnostiky. Filippo Civaia z Centre Cardoio-Thoracique de Monaco sa zúčastnil na slávnostnom 1. Medzinárodnom sympóziu Kardiocentra AGEL
Kardiocentrum AGEL v KošiciachŠaci sa zaradilo medzi vysoko špecializované lekárske pracoviská. Z vašej osobnej skúsenosti, ako také pracovisko prispieva k rozvoju medicíny?
Ich existencia je absolútne nevyhnutná. Nie sú vyslovene povinné, ale cestu rozvoja medicíny, ktorú reprezentujú, nemôžeme vynechať. Kardiovaskulárne choroby majú smutné prvenstvo v príčinách úmrtnosti a chorobnosti. Je absolútne zásadné, aby každý zdravotnícky systém mal takéto centrum. Pracovisko, v ktorom dáte dohromady široký tím odborníkov schopných efektívne spolupracovať. Dnes je ťažké si predstaviť, že by bolo centrum výhradne kardiologické, výhradne chirurgické či výhradne intervenčné. Dnes sú tie odbory neoddeliteľné.
Prečo je nutné toto všetko dostať pod jednu strechu, podobne ako tu, v Košiciach-Šaci?
Pretože riešenie srdcovo-cievnych ochorení je už natoľko komplexná problematika, že správne riešenie môže priniesť iba spolupráca viacerých brilantných odborníkov. Keď hovorím o „našom tíme“ v Monaku, nie je to nadnesené slovo. Spolupráca ľudí je skutočne kľúčom k úspechu. Praktizujeme to už 34 rokov. Každý deň o ôsmej ráno sa celý medicínsky personál vrátane sestier zíde pri jednom stole, dajú si kávu a preberáme každého jedného pacienta. Rozhodnutie o ďalšom postupe tak prijíma každé ráno celý tím a každý môže prispieť svojou vlastnou expertízou. To má jediný cieľ: umiestniť pacienta do centra pozornosti všetkých zúčastnených a nájsť najlepšie možné riešenie jeho ťažkostí. Aby som sa teda vrátil k vašej otázke: spojenie všetkých potrebných odborností do jedného tímu považujem dnes za absolútnu nevyhnutnosť.
Medicína sa teda z vášho pohľadu stala natoľko komplexnou, že ju už nemôže zodpovedne vedomosťami obsiahnuť jednotlivec.
Je to tak. Pozrite sa, mám takmer 60 rokov a v našom centre pracujem viac ako 30 rokov. Vtedy sme robili kardiochirurgiu, niečo málo z intervenčnej medicíny a na príklad o koronárnej angiografii sa ešte veľmi nevedelo. To, čomu dnes hovoríme štrukturálne poškodenie srdca vtedy ešte prakticky nikto nepoznal. Elektrofyziológia bola v plienkach. Vtedy sa ešte dalo robiť rozhodnutia vo veľmi malom okruhu ľudí. Dnes je to prakticky vylúčené. Pokiaľ máme veľmi zložitý prípad, napríklad staršieho pacienta, konzultujeme ho ďalej s našou partnerskou nemocnicou aj s ďalším špecializovaným centrom. Vtedy musíte dať ego bokom, vnímať názory ďalších odborníkov a postaviť zdravie pacienta na prvé miesto.
Už vaša prítomnosť tu v Košiciach-Šaci ukazuje, akou medzinárodnou disciplínou sa medicína stala. Myslíte si, že spolupráca zariadenia, ako je to vaše v Monaku a naše v Košiciach-Šaci môže posúvať hranice medicíny ďalej?
Vidím to rovnako ako so špecializáciou, teda že ide o úplnú nutnosť. Je to totiž jediná cesta ako naozaj rásť. Spolupráca s ďalšími odborníkmi, centrami či technologickými spoločnosťami je nevyhnutná. S množstvom kolegov z ďalších pracovísk máme možnosť sa vďaka internetu bleskovo spojiť na konzultácie. Medzinárodné prepojenie je niečo, bez čoho sa už nezaobídeme.
Na 1. Medzinárodné sympózium Kardiocentra AGEL ste si pripravili príspevok predstavujúci novú generáciu počítačovej tomografie (CT). Aké sú jej hlavné výhody?
Predovšetkým ide o úplne nový technologický prístup. Do technologického vysvetľovania sa ale púšťať nechcem, to by musel vysvetliť fyzik. V jednoduchosti ale možno povedať, že obrázky z CT získavame úplne novým fyzikálnym procesom. Prvá dôležitá výhoda je vyššia kvalita zobrazenia. To nám lekárom dáva väčšiu istotu pri diagnostike, ktorá vedie k lepšej liečbe. Môže to byť ale len špička ľadovca využitia tejto technológie. Otvárame tým totiž dvere do zatiaľ neprebádanej oblasti a ešte len zisťujeme, aký svet lekárskej diagnostiky sa za tými dverami skrýva.
Ako sa to líši od doteraz používanej metódy CT?
Pri tej súčasnej metóde ste každých niekoľko rokov robili drobné vylepšenia. Je to, akoby ste si postupne drobnosťami vylepšovali svoje auto. Táto nová metóda je ale taká, ako keby ste v aute vymenili motor. Máme tu teraz prakticky nové „auto“ a zisťujeme, čo všetko s ním môžeme robiť. Odhadujem, že to budeme robiť ďalších päť až desať rokov. Pre kardiológiu bude kľúčové v oblasti CT zobrazovania identifikovať život ohrozujúce usadeniny v tepnách, ktoré je nutné liečiť agresívnejšou cestou, aby sme predišli náhlym úmrtiam. Táto nová metóda nám umožní využitie menej invazívnych riešení, napokon CT sken robíme u 95 percent pacientov. Dúfam, že v ďalších desiatich rokoch nám to umožní začať liečiť aj samotnú príčinu vzniku týchto usadenín v tepnách.
Dočítal som sa, že porovnanie novej a starej metódy je podobné ako porovnanie starších čiernobielych televízií a prechod na ich farebnú verziu. Dá sa to tak laicky popísať?
Nedá sa to povedať takto jednoducho, aj keď chápem podstatu toho porovnania. My stojíme vďaka tejto technológii na prahu úplne nového poľa medicíny a je ťažké odhadovať, aké možnosti nám otvorí. Najviac nadšený som z perspektívy, že nám to umožní identifikovať tie usadeniny krvi, ktoré sú pre pacienta veľmi rizikové. Máme ľudí, ktorí majú v cievach uložené veľké množstvo najmä tukových nánosov, ale srdcovým ochorením netrpia. Potom sú ale takí, ktorí ich nemajú veľa a sú aj napriek tomu ohrození na živote. Možnosť tieto prípady rozlíšiť by bola veľkým obohatením.
Českí a slovenskí kolegovia z AGELu mali po vašej prednáške množstvo otázok, potešil vás ich záujem?
Veľmi ma to potešilo, a to pri tom nebola ani konferencia zameraná na CT zobrazovacie metódy. Ja to vnímam tak, že pokiaľ sa podieľame spoločne so spoločnosťou Siemens Healthineers na vývoji tak prelomového systému, sme zaviazaní túto technológiu prezentovať aj našim kolegom, pomáha to totiž jej rozvoju.
Jeden z trendov, ktorý teraz uplatňuje vo veľkom aj Skupina AGEL je 3D zobrazovanie či prevádzanie do rozšírenej virtuálnej. Má táto technológia potenciál rásť aj týmto smerom?
Úplne nepochybne. To už ale bude úloha pre ďalšiu generáciu. Je ťažké zobrať mňa, viac ako šesťdesiatročného kardiológa, a preniesť ma zo sveta klasickej sály do sveta úplne nového, s rozšírenou virtuálnou realitou. To ale neznamená, že sa máme novým technológiám brániť, práve naopak. Podobne je to aj s fúziou zobrazovacích metód, ktorá dáva potenciál na poli elektrofyziológie alebo vaskulárnej medicíny. Ako som už povedal, to je už úloha pre tých, ktorí prídu po nás.
Dovolím si jednu zásadnú otázku na záver. Máte skúsenosti z Talianska, Monaka, Francúzska, Veľkej Británie, Holandska a tak ďalej. Aké sú podľa vás najväčšie výzvy, ktorým medicína v Európe a vo svete čelí?
To je skutočne zásadná otázka. Trochu utopickým cieľom je, samozrejme, aby mali všetci ľudia rovnaký prístup k rovnakej úrovni medicíny z hľadiska kvality ľudských zdrojov aj technológií. To sa snažíme kopírovať u nás v Monaku a prenášať na ďalšie pracoviská v rámci Európy. Tým nechcem povedať, že sme neprekonateľne najlepší. Robíme to pre to, že veríme, že je to najlepšia cesta ako liečiť ľudí. Na vysokej úrovni musí byť schopnosť lekárov a ďalšieho personálu aj ich dostupnosť pre pacientov. Trvám totiž na tom, že naša sna - ha je výsledkom ľudského snaženia, práce tímu zloženého z ľudí. To nám žiadna technológia nenahradí. A našou úlohou je to odovzdávať generáciám, ktoré prichádzajú po nás.
✒ REDAKCE AGEL SK
Facebook