NADACE AGEL pomáhala

Andrejka Mičudová má napriek neľahkému osudu veľké ciele

27. 7. 2020

Talentovanej a cieľavedomej študentke dva roky prispieva NADÁCIA AGEL na štúdium.

Text a foto: NADÁCIA AGEL

Andrejka Mičudová je mladá študentka, pôvodom z Dubového v okrese Zvolen, kde vzhľadom na neľahkú životnú situáciu žije so starými rodičmi. Nanešťastie už v mladom veku osud chcel, že trávila čas aj v súdnej sieni, keď išlo o rozvod jej rodičov. To ju ale inšpirovalo k tomu, aby sa oblasti práva venovala aj v budúcnosti. NADÁCIA AGEL v rámci podpory mladých talentov ju, vzhľadom na jej ťažké sociálne okolnosti, posledné dva stredoškolské roky finančne podporovala. Aj vďaka svojej húževnatosti má mladá slečna k splneniu svojich cieľov veľmi blízko. NADÁCIA AGEL bude Andrejku podporovať aj nasledujúci rok, kedy nastupuje na svoju vysnívanú vysokú školu. Mladej študentke sme položili niekoľko otázok.

Ktoré predmety Vás najviac bavili na strednej škole?
Ak mám byť úprimná, baví a bavilo ma všetko. No asi najradšej som chodila na hodiny dejepisu, občianskej náuky a seminárov z predmetov, potrebných k maturite. Aj keď som nikdy nevynikala v telesnej a športovej výchove, tieto hodiny tiež patrili na gymnáziu k mojim obľúbeným. Možno aj preto, lebo mi na nej pani profesorka raz povedala, že je šťastná, že má žiačku ako ja, ktorá sa nevzdáva, ak sa jej niečo nepodarí a bude na sebe pracovať, kým to nedokáže. 

Podľa čoho ste si vyberali vysokú školu? Rozmýšľali ste nad viacerými smermi alebo voľba bola jednoznačná? Aké pocity ste zažívali, keď ste sa dozvedeli, že ste prijatá na vysnívanú školu?
O štúdiu práva som rozmýšľala od piatej triedy na ZŠ. Dá sa teda povedať, že moja voľba bola jasná, a to Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave. Viete si predstaviť malú blchu, ktorá dostala nový kožuch? (smiech) Asi tak som sa cítila, keď mi prišiel e-mail, že ma prijímajú. Skákala som po izbe. Nikto nechápal, čo sa mi stalo. A keď som im povedala dôvod, pridala sa aj stará mama a rodičia tiež výskali, keď som im telefonovala s touto radostnou správou – všetci mi držali palce, aby ma prijali.

Máte v oblasti práva nejaký vzor? Akému právu by ste sa chceli v budúcnosti venovať? Prečo?
Ak by som si niekoho mala vybrať, uvažovala by som nad najvyššími predstaviteľmi dvoch krajín. Ako prvý „vzor“ by som si vybrala našu pani prezidentku, Zuzanu Čaputovú, pretože sa nebála zmeniť zmýšľanie ľudí a zbúrala predsudky, že žena nemôže zastávať takúto vysokú funkciu. Vybrala by som si ju aj pre jej ľudskosť a úprimný záujem o občanov svojej krajiny, ktorý dokazuje i počas bežných i ťažších chvíľ. Ako druhú voľbu by som zvolila prezidenta Ruskej federácie, Vladimíra Putina. Možno niekoho moja voľba zaskočí, no Putin má môj obdiv za to, ako dokáže riadiť svoju krajinu už toľko rokov. A čo sa týka môjho budúceho kariérneho zamerania, chcela by som sa venovať trestnému a rodinnému právu. Najradšej by som sa mu venovala na pozícii sudcu. Od mala som sa stretávala so súdnymi rozhodnutiami, ktoré pojednávali o mne samotnej, tak možno preto.

Povolanie právnik/advokát je veľmi náročné na čas a psychiku. Viete si ako mladá žena predstaviť sa plne venovať tejto profesii?
Odmala som zvyknutá pracovať pod tlakom. Vždy som si brala na plecia toho veľa. Napríklad 80 percent réžie našej stužkovej slávnosti bolo v mojich rukách. Preto sa neobávam, že by som to nezvládla. Mám množstvo priateľov, ktorí sú mojimi osobnými psychológmi.

Aké sú ďalšie plány do života mimo toho študijného?
Tým najbližším plánom je štúdium, chcela by som sa stať členkou študentskej organizácie ELSA Trnava a byť nápomocná pri organizovaní rôznych akcií. Tiež by som chcela rozvíjať svoje znalosti v oblasti rétoriky a písaného slova. Vďaka starým rodičom milujem folklór a rada by som vyskúšala šťastie v Univerzitnom folklórnom súbore Trnafčan. Tiež by som sa chcela zdokonaliť v cudzích jazykoch. Anglický a nemecký ovládam, tiež by som sa chcela naučiť ruštinu, francúzštinu a španielčinu. Takisto by som chcela dopísať svoju knihu.

Čomu sa venujete vo voľnom čase?
Rada varím a pečiem. Tiež zbožňujem prechádzky v prírode a hry so svojím psom, nemeckým ovčiakom Šarikom. Nepohrdnem ani dobrou knihou či filmom. Píšem poéziu a prózu, ktorú posielam do rôznych súťaží. Takisto som obrovskou fanúšičkou hokeja, a to nielen počas majstrovstiev sveta ako značná časť Slovenska. No teraz ma za srdce chytilo vyšívanie.

Komu sa môžete poďakovať za to, kým ste?
Myslím si, že človek by mal byť vďačný každej jednej osobe, ktorú stretol, pretože každá osoba v našom živote je testom, trestom alebo odmenou. Preto som ja osobne vďačná všetkým. Rodine, učiteľom, priateľom, nepriateľom, súperom, susedom. Lebo oni všetci ma naučili ísť za snami cez prekážky, bez strachu z neúspechu.

Čaká vás v blízkej dobe veľa zmien – nová škola, bývanie, spolužiaci. Máte nejaké obavy z nepoznaného alebo sa tešíte na nový život?
V prvom rade sa teším na zmenu prostredia a samostatnosť v rozhodovaní, ktorá mi doma chýba. Keď som bola v marci na dni otvorených dverí, študenti sa zdali byť priateľskí. Profesori vyzerajú byť takisto nápomocní, tak sa na štúdium veľmi teším.