Nemocnica AGEL Krompachy

Syndróm vyhorenia u zdravotné sestry

27. 2. 2013

Symfonický orchester nám pomôže poskytnúť hlbokú vnútornú radosť, dobrý film nám dodá krídla, večer s priateľmi dodá pocit bezpečia, čas přežitý s rodinou môže byť zdrojom energie.                                                                                            

Text: Marta Müllerová / Foto: Milena Macková

Čo je syndróm vyhorenia? Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie(WHO) má syndróm vyhorenia tri atribúty: emočné vyčerpanie, depersonalizáciu a pocit osobného zlyhania. V každodennej praxi sa tieto tri sféry prelínajú – stres v zamestnaní pôsobí na rodinný aj partnerský život a naopak.

Pre emočné vyčerpanie sú charakteristické negatívne emočné príznaky, vyčerpanie, únava, depresia. Často klesá záujem o pacientov, nastupuje cynizmus, výbuchy zlosti, plaču. Prevláda pocit, že vynaložené úsilie, ktoré trvá nadmerne dlho, neprináša želateľný efekt. Prítomné je prežívanie pocitu frustrácie, bezmocnosti, beznádeje, smútku.

Fyzická vyčerpanosť sa prejavuje únavou, poruchami spánku, nechutenstvom. Pretrváva napätie, prítomné sú bolesti svalov, sťažené dýchanie, bolesti pri srdci. Prežívanie týchto obtiaží je spojené s pocitom zlyhania a márnosti. Bornout syndróm – stav vyhorenia zasahuje aj do sociálnej úrovne postihnutého. Prežívanie spoločenskej apatie, nechuť k vykonávaniu profesie, ku kontaktu s pacientmi. Typické je zníženie empatie hlavne u sestier, uktorých bola na vysokom stupni. Pri neriešení prvotných príznakov syndrómu hrozí strata zamestnania, strata zmyslu života, čo môže vyústiť až do samodeštrukcie.

Čo ma vlastne dennodenne naozaj rozčuľuje? Rutina? Nepríjemná nutnosť okamžitých improvizácií, keď napr. musím zastúpiť chýbajúcu kolegyňu? Do akej miery, ako často a za akých okolností sa zvyšuje môj pocit, že je toho na mňa veľa? Ide o reálnu preťaženosť, alebo je to vlastný obranný mechanizmus, ktorým si chcem zaistiť trochu kľudu? Do akej miery som to ja, kto na seba kladie príliš veľké bremená? Prečo to robím? Čo tým chcem dosiahnúť? Preťažujem sa? Čo od seba očakávam – dokonalosť výkonu, alebo zostať v kľude. Čo odo mňa očakávajú kolegovia, deti , manžel? Čo môžem v takom prípade urobiť ja  pre zmenu situácie k lepšiemu? S kým sa mám o tom porozprávať? S každou zmenou musí jednotlivec začať u seba samého. Ten, kto neustále čaká, že iní urobia prvý krok, prešľapuje na mieste – stresuje sa a sťažuje.

Nájdime si svoj rytmus. Syndróm vyhorenia znamená porušenie rovnováhy. Ako sa máme chrániť pred nadmernou spotrebou rezerv? Príroda to zariadila za nás: ukladáme si zásoby na horšie časy. Kde ich máme brať? Symfonický orchester nám pomôže poskytnúť hlbokú vnútornú radosť, dobrý film nám dodá krídla, večer s priateľmi dodá pocit bezpečia, čas prežitý s rodinou môže byť zdrojom energie. Z individuálnych a ďalších ingrediencií si môžeme ukladať rezervy na horšie časy. Potom sa lepšie vysporiadame s extrémnymi situáciami, ktoré prídu a my dokážeme nájsť vnútorný kľud. Ten potrebujeme všetci.

Ako sa zotaviť? Pokiaľ sme už vyhoreli, verme, že môžeme obnoviť pôvodný stav. Najdôležitejšie však je si uvedomiť, že pri tom potrebujeme pomoc. Obete vyhorenia nerady žiadajú druhých o pomoc, radšej si všetko urobia sami. Čím viac sa , ale snažíme riešiť problémy sami, tým sme zničenejší. Poradca vyhoreného musí byť trpezlivý, pevný v tom, že vedie dotyčného k osobnej zodpovednosti. To znamená, že musíme prijať osobnú zodpovednosť za svoj život. Nájsť v živote rovnováhu. Neexistuje žiadna skratka ani rýchly liečebný postup. Neočakávať veľmi skoro veľmi veľa. Zotavenie vyžaduje čas, trpezlivosť a dôslednosť. Neočakávajme, že bude všetko ako predtým. Treba si osvojiť nové spôsoby, zbaviť sa starých, zmeniť myslenie. Rozlišovať medzi „pracovať tvrdo“ a „pracovať múdro“. Naučiť sa správnemu tempu, správne odpočívať. Naša vedomá myseľ nám hovorí, aby sme pred príčinou problému „utiekli“ alebo „sa skryli na nejakom opustenom mieste“. Túžba ujsť sa prejavuje u všetkých vyhorených ľudí. Je dôležité vzdialiť sa od problémov, nie však ujsť pred nimi. Urobiť si čas na relaxáciu a odpočinok – vyhorení ľudia nie sú zvyknutí na oddych a relax. Začnime znovu budovať svoju sebadôveru prostredníctvom častého a úspešného plnenia krátkodobých cieľov, ktoré postupom času naberajú na zložitosti a dĺžke. Nájdime nový zmysel života a víziu a uistime sa, že nás skutočne motivujú a podnecujú. Musia byť hodnotné a musia nás povzbudzovať k činnosti.