Zdravotník se zajímavým koníčkem

Koníčkom sestričky Mariky Horvátovej je výroba krásnych tort

17. 10. 2020

Sestra na príjmovej internej ambulancii Nemocnice AGEL Zlaté Moravce tortami zásobuje ich milovníkov viac ako šesť rokov.

Text a foto: Andrea Homolová

Potulkami pri objavovaní šikovných ľudí z radov zamestnancov spoločnosti AGEL SK sme zablúdili do ambulancie vnútorného lekárstva v Nemocnici AGEL Zlaté Moravce. Do tajov voňavých piškót, ovocných plniek a chutných dobrôt nás ponorila zdravotná sestra z ambulancie vnútorného lekárstva Marika Horvátová. Vyštudovala Strednú zdravotnú školu v Nitre, neskôr sa špecializovala na choroby vnútorného lekárstva a viac ako tri desaťročia zasvätila svoj život pacientom pri ich liečbe. Keďže Marika pracuje v zlatomoraveckej nemocnici od roku 1986, viacerí kolegovia si bez tejto „stálice“ svoj pracovný život nevedia ani predstaviť. V rozhovore s ňou sme objavili jej záľuby, vášeň, ako aj každodenné starosti.

Najskôr k Vašej práci – prečo ste sa rozhodli pracovať v zdravotníctve?
Vo veku 15 rokov človek ešte veľmi nemá predstavu o tom, akú prácu by vlastne chcel vykonávať. Najviac v mojom rozhodnutí ísť na strednú zdravotnícku školu ma ovplyvnilo to, že môj dedko mal zdravotné problémy a stále mi hovoril, že sa ako zdravotná sestra budem o neho starať. Bohužiaľ sa nedožil toho, že som školu ukončila. V neposlednom rade sa mi vždy páčili uniformy.

Čo sa Vám na príjmovej internej ambulancii páči?
Kontakt s pacientom, vykonávanie odborných výkonov, pomoc ľuďom.

Je Vaše ambulancia niečím výnimočná? Čím sa môžete pochváliť?
Pochváliť sa. K tomu by sa mohli vyjadriť skôr pacienti, či sú spokojní s prístupom a odbornou starostlivosťou. Snažíme sa, aby boli pacienti vybavovaní priebežne, ochota a dobrý prístup si myslím, že sú samozrejmosťou v našom povolaní.

K Vášmu hobby – kto Vás viedol k láske k pečeniu sladkostí?
K pečeniu ma nikto neviedol, naučila som sa všetko sama kvôli mojim vnúčatám, ktoré každý rok očakávajú, aký im upečiem narodeninový „tort“ a to ma núti neustále sa zdokonaľovať a študovať modelovanie postavičiek a vymýšľanie nových príchutí. Aj keď to nie je vždy ľahké, pečenie mám v krvi, pretože môj dedko bol pekár.

Kedy ste upiekli svoje prvé dielo? A pamätáte sa ešte čo to bolo?
Moju prvú tortu som upiekla v roku 2014 pre moju vnučku Simonku k jej tretím narodeninám. Bola to torta Mickey Mouse. Aj keď nebola dokonalá, bola robená s láskou. Najdôležitejšie bolo, že sa jej páčila a že jej očká žiarili.

Ako dlho sa pečeniu venujete?
Pečeniu sa venujem už šesť rokov.

Venoval sa cukrárstvu či zhotovovaniu tort niekto z Vašej rodiny?
Nie nevenoval.

Kto je pri Vašej práci vaším najväčším pomocníkom a podporovateľom?
Pri pečení je mojim najväčším pomocníkom a podporovateľom moja dcéra Miška.

Ako dlho trvá príprava stredne veľkej poschodovej torty aj so zdobením?
Je to približne dva dni. Príprava závisí od toho, či sa na tortu modelujú postavičky alebo kvety, respektíve čo si zákazník praje. Príprava je o to náročnejšia.

Koľko hodín týždenne sa výrobe sladkostí venujete? Koľko tort mesačne Vašimi rukami vznikne?
To je individuálne. Napríklad niekedy je šesť objednávok za týždeň, niekedy za mesiac ani jedna. Závisí to od období, či sú krsty, prijímania, svadby.

Aké sú Vaše najobľúbenejšie dobroty? A aké Vašich zákazníkov?
Najobľúbenejšie pre mňa a rovnako pre mojich zákazníkov sú skoro vždy ovocné torty. 

Kde hľadáte inšpiráciu?
Podľa zadania témy na tortu. Často musím sledovať rozprávku a používam vlastnú fantáziu. Niekedy je dobrým pomocníkom aj internet.

Na aké príležitosti najčastejšie pečiete?
Najčastejšie pečiem na narodeninové oslavy pre deti.

Je niečo, čo nepečiete rada?
Nie je nič, čo by som nepiekla rada, každá torta je výnimočná a je pre mňa vždy výzvou.

Čo bolo pre Vás zatiaľ najväčšia výzva napiecť?
Najväčšou výzvou doteraz pre mňa bola prvá svadobná torta.

Utkvela Vám v pamäti nejaká špeciálna požiadavka zákazníka? Ak áno, čo to bolo?
Špeciálna požiadavka bola pre mňa výroba Horalky, topánky Converse, modelovanie postavičiek PAW Patrol (poznámka redakcie Tlapková patrola), ale aj príchuť bazovej torty, ktorú si žiadala nevesta.

Dnes je trendom piecť zdravo, prípadne z nezvyčajných ingrediencií a používať moderné postupy aj technológiu. Zasiahlo to aj Vás?
Čoraz častejšie zo zdravotného hľadiska dostávam požiadavky na výrobu bezlaktózovej torty.

Pečiete aj doma rodine len tak pre chuť?
Áno samozrejme, pečiem aj doma pre celú moju rodinu.

Nie je to popri náročnej práci v nemocnici pečenie rovnako náročný relax?
Aj pečenie je dosť náročný koníček, avšak pri pečení si najmä psychicky oddýchnem.

Občas zásobujete dobrotami aj svojich kolegov?
Áno, občas pečiem aj pre svojich kolegov.

Budete mať komu z rodiny Vaše žezlo, v tomto prípade varešku, odovzdať? Prejavila mladšia generácia záujem o pečenie?
Pevne dúfam, že moje žezlo a skúsenosti raz odovzdám svojim dcéram.

Z čoho máte v živote najväčšiu radosť a čo Vás motivuje a posúva vpred?
Najväčšiu radosť mám zo svojej rodiny, ktorá má súčasne motivuje a neskutočne posúva vpred.

Mali ste niekedy chuť zanechať poslanie zdravotnej sestry a venovať sa čisto iba cukrárstvu?
Moju prácu by som nevymenila za žiadnu inú, aj keď je to niekedy veľmi psychicky ťažké.

Keď Vám popri práci a príprave chutných dobrôt zvýši chvíľka pre seba, ako ho trávite?
Popri práci a pečení mi nezostáva veľa času pre seba. Niekedy, keď mi trošku času zvýši, si rada pozriem dobrý film, alebo si prečítam knihu. Veľmi rada vyšívam, mám rada prácu v záhradke aj knihy. Povedala by som ale, že cukrárstvo nie je môj najväčší koníček, tým je turistika, ktorá je pre mňa zároveň najväčším relaxom. Nepoznám krajší pocit, ako stáť na vrchole hory. Milujem Tatry.

A na záver nám prezraďte. Máte sladký život?
Môj život je asi ako život každého, raz sladký a občas horký.