S pamětníkem

MUDr. Jozef Ježík pôsobí ako chirurg neuveriteľných 54 rokov

10. 3. 2021

Zvolenský lekár pomohol tisíckam chorých, zažil radosť s vyliečenými pacientmi, ale aj sklamanie, ktoré k tejto profesii tiež patrí.

Text: Mgr. Martina Pavliková / Foto: Bc. Ivana Kapráliková

V tomto prípade to sudičky mali jednoduché. Malému chlapcovi určili, že jeho životným poslaním bude Hippokratova prísaha a nezištná pomoc ľuďom. Už vo svojich štrnástich rokoch chcel byť lekár a odtiaľ bol len krôčik k tomu, aké povolanie bude vykonávať. Chirurg MUDr. Jozef Ježík tento svoj predurčený osud naplnil do bodky a napĺňa ho obdivuhodne aj vo svojich 77 rokoch. Odborník, ktorého meno v regióne pozná takmer každý, pracuje v „svojej“ Nemocnici AGEL Zvolen neuveriteľných 54 rokov. Pomohol tisíckam chorých, zažil radosť s vyliečenými pacientmi, ale aj sklamanie, ktoré k tejto profesii tiež patrí. Optimizmus, chuť pracovať a učiť mladých chirurgov však MUDr. Ježíka neopustila za celé desiatky rokov jeho praxe. 

Lekársku kariéru začal nestor slovenskej chirurgie v roku 1966, keď ukončil štúdium na Lekárskej fakulte v Bratislave a nastúpil na chirurgiu vtedajšieho Okresného ústavu národného zdravia vo Zvolene. Nasledovali dve atestácie z chirurgie, tisíce služieb, pacientov, operácií, každodenný kolobeh. „Bol som žiakom uznávaného chirurga Jána Pavúra, ktorý nebránil podporovať moje nefalšované nadšenie pre moju prácu, vzdelávanie a odvahu púšťať sa do nových vecí. Na skutočného učiteľa človek len tak nenatrafí a nie každý žiak je schopný dosiahnuť viac ako jeho učiteľ a prejaviť mu aj takto vďaku, istú satisfakciu,“ spomína na svoje začiatky MUDr. Ježík.

Dnes už by mohol sledovať prácu svojich nasledovníkov z pohodlia domova, on však naďalej pomáha. Svojou skúsenosťou, odbornosťou, ale aj radou, úsmevom a pochopením. Pokora a ľudský prístup MUDr. Ježíka je čitateľný v každom jeho slove, už osobné stretnutie s ním je zážitkom. Ako sám hovorí, je to možno aj preto, že sám má aj skúsenosť z pohľadu pacienta, čo mu dalo veľmi veľa. „Pomohlo mi, že som videl svet z nemocničnej postele. Naučil som sa hodnotiť situáciu z postavenia pacienta, ktoré je iné ako človeka, ktorý nikdy netrpel. Inak som začal chápať utrpenie druhých a viac na mňa začali pôsobiť moje nezdary a úspechy. Keď sa človek ocitne v pozícii pacienta, zostane iný. Tá skúsenosť je veľmi silná, ale zároveň sa mení aj pohľad samotného lekára,“ zhrnul svoje pocity MUDr. Ježík, ktorý sa ocitol na nemocničnom lôžku po operácii chrbtice. Sám však priznáva, že „pod nôž“ kolegom sa dostal, až keď bola situácia už vážna.

„Je jednoduchšie presvedčiť pacienta na operáciu ako seba samého,“ dodáva MUDr. Ježík. Skromný a jednoduchý vo svojom vnútri, skonštatoval: „Nepotreboval som byť obklopený spoločenskou elitou a predstierať, že som viac ako iní, no pravda je taká, že aj toto je môj osobný vývin. Inak som vnímal svoju prácu ako mladý chirurg. Vtedy som chcel hlavne operovať a učiť sa, nasávať čo najviac vedomostí a skúseností. Neskôr a aj dnes hľadám hlavne spôsob, ako každému pacientovi, ktorý sa ku mne dostane, pomôcť s jeho zdravotným problémom.“ 

Prácu chirurga považuje za „prekérnu“ drinu, kde nie je priestor na pohodlnosť. Chirurg musí mať podľa neho vôľu a odhodlanie znášať utrpenie. „Utrpenie fyzické z nepohodlia bez možnosti oddychu, kedy sa mu zachce, utrpenie z napätia, strachu, obáv, únavy, nevyspatosti, koncentrácie, odriekania, narušenia biologického rytmu života, pravidelnosti bdenia a spánku,“ dopĺňa svoje rozprávanie doktor Ježík, ktorý má za sebou rádovo cez 10 000 operácií a medzi nimi aj 6 hodinové zákroky. A v tomto neuveriteľnom počte chirurgických zákrokov sa skrývajú aj zaujímavé osudy ľudí, ich pocity a prežívanie v tých najkrehkejších situáciách. Ženy pacientky sú z jeho pohľadu a skúseností viac oddanejšie a vďačnejšie. Viac prejavujú city a neskôr aj úprimnú vďaku. S pacientmi je prepojený aj mimo nemocnice: „S myšlienkou na pacienta zaspávam. Nedá sa to oddeliť. Bez pacientov by som bol nič a mojou úlohou je im slúžiť a byť vďačný, keď mi pri svojom uzdravovaní nerobili problémy. V prípade neúspechu som cítil zodpovednosť a akýsi pocit previnenia a sklamania zo samého seba. Doviedlo ma to k skromnosti.“

Práca chirurga je však náročná aj psychicky: „Neraz som sa musel vyrovnať s neúspechom pri záchrane ľudského života a návrate zdravia. Každodenná radosť sa často prelínala s každodenným sklamaním a pocitom lekárskej trýznivej bezmocnosti.“ Najmladší pacient doktora Ježíka bol len niekoľkotýždňový novorodenec, ktorý mal nevyvinutý pupok a najstarší prekročil prah svojej storočnice: „U starších pacientov sú zákroky skôr spojené s úrazmi alebo napríklad nepriechodnosťou čriev.“ Meníme sa podľa neho aj ako pacienti. Dožívame sa vyššieho veku a pribúda geriatrických pacientov. Uznávaný lekár má aj svojho nasledovateľa. Jeho syn je taktiež chirurg, no v súčasnosti chirurgickú prax nevykonáva. 

Doktor Ježík pracuje v Nemocnici AGEL Zvolen dlhé desiatky rokov a nikdy ho nezlákali do svojich vôd prominentné kliniky. „Nemal som potrebu pracovať na vychýrenom pracovisku. Ľudia, pacienti všade na svete potrebujú pomoc, nech sú kdekoľvek,“ s pokorou v hlase povedal o svojej životnej ceste MUDr. Ježík. A čo je podľa skúseného operatéra úspech? Dá sa na ňom stavať? Posúval ho niekedy dopredu? „Úspech a neúspech ležia tesne vedľa seba a často ich delí iba nepoznaný okamih. Z víťazstiev sa nemožno poučiť, prinášajú len príjemný pocit a zvádzajú k samoľúbosti, nič viac. Úspech pramení zo skromnosti, posadnutosti a disciplíny.“ Chirurga podľa neho vždy môže v jeho práci niečo prekvapiť, je potrebné sa nepretržite vzdelávať a nadobúdať skúsenosti. Žiadna situácia sa na vlas rovnako neopakuje. Nie však v zmysle, že zostane lekár zaskočený a nedokáže si poradiť.

 A ako trávi voľný čas vyťažený chirurg? Čo ho teší a ako oddychuje? Rád chalupárči a športuje. Venuje sa bežným sezónnym športom. Je rád so svojimi blízkymi a dobre sa cíti v tíme ľudí, s ktorými pracuje. „Som rád, že som užitočný,“ povie k svojmu rozprávaniu. Fanúšikov seriálov z medicínskeho prostredia vždy zaujíma pohľad skutočného lekára, preto sme sa počas nášho rozhovoru tejto téme nevyhli ani my a príležitosť spýtať sa na „doktora Housa“ sme si nenechali ujsť. „Takéto seriály aj majú medicínsky základ, ale žiadny lekár nemá tak geniálne uvažovanie ako niektorí títo predstavitelia,“ opäť s odľahčením odpovedal lekár, ktorý pozná ľudské telo zvnútra do úplného detailu.

A čím by chcel byť doktor Ježík keby nebol chirurgom? „Nikdy som nechcel byť ničím iným, než som. Keby som nebol chirurgom, tak by som chcel byť chirurgom,“ s úsmevom na perách, ale s úctou v hlase dodal MUDr. Ježík. „Nemocnica AGEL Zvolen má na chirurgii erudovaný, plne kvalifikovaný personál z radov lekárov. Mnohí mladí kolegovia sa vzdelávali a atestovali vďaka skúseným starším kolegom – chirurgom, medzi ktorých patrí aj pán doktor Ježík. Sme im vďační za to, že odovzdávajú svoje skúsenosti mladej generácii a nechávajú tak za sebou stopu empatie, odbornosti a ľudskosti,“ povedala riaditeľka Nemocnice AGEL Zvolen Ing. Ľudmila Veselá, MBA.