S pamětníkem

Eva Moravská pomáha pri pôrodoch takmer 50 rokov

19. 8. 2020

Pôrodná asistentka v levickej nemocnici na svoju prácu aj kolektív nedá dopustiť.

Text: Mgr. Ivana Popluhárová / Foto: Magdaléna Trenčíková

V Nemocnici AGEL Levice pracuje takmer 200 sestier a pôrodných asistentiek. Najdlhšie pôsobiacou sestrou na oddelení gynekológie a pôrodníctva je Eva Moravská, ktorá je vedúcou sestrou. V levickej nemocnici pracuje 49 rokov a na svoju prácu, ale aj kolektív, nedá dopustiť. Plná optimizmu, dobrého slova, ochoty vždy pomôcť, aj po polstoročí prichádza do práce s radosťou. Eva Moravská je diplomovanou pôrodnou sestrou gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia. Hneď po skončení Strednej zdravotnej školy vo Zvolene v roku 1971 nastúpila pracovať do Nemocnice Levice. Počas tohto pôsobenia absolvovala vyššie odborné vzdelanie v odbore diplomovaná pôrodná asistentka. Odvtedy je vo vedúcej funkcii na spomínanom oddelení.

Ako ste sa k povolaniu sestry dostali?
Ako mladé dievča som sa nezamýšľala nad prácou v zdravotníctve, skôr som chcela byť sekretárka alebo letuška. K tomuto povolaniu v zdravotníctve ma priviedol môj otecko, ktorý mi pri voľbe školy rozprával, že by som si mala vybrať také povolanie, ktoré bude ľudstvo stále potrebovať a ktoré nezanikne. Rozprával mi o tom, ako pôrodné asistentky pomáhajú na svet detičkám, tak som si na jeho podnet podala prihlášku na zdravotnú školu. Ako mladučká som si až na zdravotnej škole začala budovať vzťah k tomuto povolaniu. Začala som si uvedomovať, že pôrodnou asistentkou som sa stala preto, že je to pre mňa najkrajšie povolanie. Asistovať pri zrode nového života, vidieť šťastné tváre rodičov, je krásny a nezabudnuteľný pocit.

Bol to váš sen? Ste s výberom povolania sestry spokojná?
Svoje povolanie by nevymenila za žiadne iné. Práca sa stala aj mojou záľubou, v ktorej sa denno-denne stretávam s úžasnými spolupracovníkmi, s ktorými si navzájom pomáhame v radostných, ako aj smutnejších situáciách, ktoré toto povolanie prináša. Bez nich by som toľké roky v tomto zodpovednom povolaní určite zvládala ťažšie. Medzi najmilšie situácie, ktoré sa nám v práci dejú, sú najmä vďačnosť mnohých mamičiek pri pôrode, ďakujú aj za psychickú podporu a pomoc pri pôrodných bolestiach a pri privádzaní jej dieťatka na svet. Mnohé z pacientok ďakujú a spomínajú, že aj pri ich príchode na svet bol práve náš personál veľkou oporou.

Čo je na vašom povolaní najkrajšie a čo je pre vás najťažšie?
Sú, samozrejme, aj smutné situácie, ktoré majú dopad nielen na rodičov, ale aj na personál, ktorý sa na pôrodnej sále nachádza. Chvalabohu je týchto situácií veľmi málo, skôr prevláda radosť a šťastie, a to je na tomto povolaní to najkrajšie.

Aký máte na oddelení kolektív?
Počas pôrodov a všeobecne v zdravotníctve je veľmi dôležitá spolupráca medzi všetkými zdravotníckymi pracovníkmi. Ja pracujem v takom tíme, kde mám vynikajúceho šéfa, teda primára oddelenia, mladých lekárov, pôrodné asistentky, sestry. Je to väčšinou mladý tím, ktorý ma posúva ďalej dopredu.

Práca sestry je mimoriadne časovo náročná, ako to zvládate skĺbiť s rodinným životom?
Momentálne sa neviem okrem svojej práce naplno venovať ničomu inému, pretože som dosť pracovne vyťažená. Ale viem, že raz príde čas, kedy sa všetkým svojim hobby a celej svojej rodine budem môcť venovať, budem si môcť prečítať dobrú knihu, budem sa môcť venovať svojim príbuzným a kamarátom. Tiež sa teším, že budem žiť viac kultúrou, navštívim divadlo či kino. Rodina moje povolanie našťastie podporuje, majú pred mojou prácou veľký rešpekt. Manžel aj obe dcéry sú mi veľmi nápomocní, za čo im patrí moja veľká vďaka, lebo bez ich podpory by to nešlo.

Čo sa v práci sestry počas vášho pôsobenia v zdravotníctve zmenilo?
Zdravotníctvo prechádza veľkými zmenami, týka sa to aj organizácie v práci sestier. Ošetrovateľstvo sa stalo samostatnou vednou disciplínou a z toho vyplývajúce sa zvýšené kompetencie sestier, ošetrovateľský proces, sesterská diagnóza a štandardné postupy pri ošetrovaní. Toto všetko oproti minulým rokom prináša, že sestra venuje viacej času vedeniu dokumentácie a menej času sa venuje komunikácii a edukácii pacientok. Uvítala by som a tiež všetky pacientky by boli viacej spokojné, keby sa sestra vrátila k lôžku pacientok.

Pandémia koronavírusu bola asi aj pri vašej úctyhodnej praxi úplne výnimočné obdobie, ako by ste túto etapu svojej praxe zhodnotili?
Koronavírus pre nás všetkých, a najmä pre zdravotnícky personál, bol a aj je mimoriadna situácia. Aby sme zvládli túto ťažkú situáciu, tak sme pod vedením námestníka a zároveň primára nášho oddelenia v spolupráci s námestníčkou riaditeľa pre ošetrovateľstvo sme robili simulačné cvičenia, akoby sme zvládli postup pri pôrode COVID–19 pozitívnej pacientky. Našťastie sme pozitívnu pacientku počas celého obdobia nemali, mali sme len dve pacientky s podozrením na koronavírus, ktorý sa nepotvrdil. Takto sme pripravili celý personál na zvládnutie tejto neľahkej a vážnej situácie.