S mladíkem

Janku Tencerovú lákala práca v priamom kontakte s ľuďmi

6. 1. 2020

Cieľom fyzioterapeutky Nemocnice Zlaté Moravce je zdolať všetky prístupné štíty Vysokých tatier.

Text: Andrea Homolová / Foto: archív Bc. Janky Tencerovej

V našom mapovaní života lekárov, sestier a ďalších zdravotníckych pracovníkov na začiatku ich profesijnej kariéry, sme tentoraz zavítali do Nemocnice Zlaté Moravce, kde od 1.9.2017 pracuje na oddelení fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie fyzioterapeutka Bc. Janka Tencerová. V rozhovore nám rodáčka zo Žitavian napríklad prezradila, prečo sa rozhodla po gymnáziu v Nitre študovať bakalárske štúdium na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave, katedra Piešťany, aký má na rehabilitačnom oddelení kolektív, alebo aké sú jej koníčky.

Ako ste sa dostali k zdravotníctvu? Čím Vás prilákalo toto náročné povolenie?
Na strednej škole ma vždy bavili skôr prírodné vedy, najmä všetko, čo sa týkalo ľudského tela. Lákala ma aj práca, v ktorej by som bola v priamom kontakte s ľuďmi. Zvoliť si svoje budúce povolanie v zdravotníctve, sa mi zdalo byť preto vhodnou cestou k tomu, ako uplatniť to, čo ma baví.

Pracoval niekto z Vašej rodiny v zdravotníctve?
Sesternica je zdravotná sestra v zahraničí. Ale nie som s ňou v blízkom kontakte, ona nebola pre mňa inšpiráciou.

Kde a akú ste študovali strednú školu?
Študovala som na gymnáziu v Nitre. Po základnej škole som ešte nebola rozhodnutá akým smerom sa budem presne uberať, tak som sa rozhodla pre školu, ktorá mi dá všeobecné vzdelanie vo všetkom, kde prídem na to, čo ma najviac baví.

Prečo ste sa rozhodli pre štúdium na Univerzite sv. Cyrila a Metoda obor Fyzioterapia?
Keď som zvažovala kam na vysokú školu, už som bola rozhodnutá, že bude mať niečo so zdravotníctvom. O fyzioterapii som až tak veľa nevedela, začala som si zisťovať, v čom spočíva tá práca a bolo mi to blízke.

Ak by ste si nevybrali fyzioterapiu, ktorá iná profesia je Vášmu srdcu najbližšia?
To je ťažko povedať, zrejme by to bolo niečo iné v zdravotníctve, tiež ma to ťahalo uberať sa umeleckým smerom. Rada tvorím, avšak je to skôr môj koníček, neviem si predstaviť, že by som to vykonávala na profesijnej úrovni.

Ktorý konkrétne druh umeleckej tvorby máte na mysli?
Najmä ručná výroba rôznych dekorácií, tiež maľba a aranžovanie. Chodila som napríklad vypomáhať aj so zdobením svadobných sál, to ma tiež veľmi bavilo.

Čo Vám školy dali a na čo alebo koho rada z týchto čias spomínate?
Okrem vzdelania a praxe veľa zážitkov, dobrých priateľov. S úsmevom spomínam na internátne časy, na to, čo sme spolu s priateľmi pozažívali, či už vo voľnom čase, alebo pri spoločnom štúdiu, užili sme si kopec zábavy.

Spomínate na nejaké rady učiteľov, ktoré sa Vám vryli do pamäti a potom sa prípadne potvrdili v praxi?
Určite áno, veľa rád, ako sa správať v určitých situáciách, ako pristupovať k pacientovi a podobne. Teraz to už v praxi využívam automaticky.

Aký máte v nemocnici na oddelení kolektív a čo sa týka sestier a doktorov?
V každom kolektíve, a najmä pracovnom, sa vyskytnú občas nejaké nezhody. Niekedy sa mi zdá, že zbytočne riešime problémy akoby s okľukou, chcelo by to viacej priamosti a otvorenosti. Snažím sa vychádzať s každým dobre, aby prostredie, v ktorom pracujem, bolo pre mňa príjemné.

Kto Vám najviac pomohol pri nástupe do Nemocnice Zlaté Moravce a aké boli Vaše začiatky?
V nemocnici som si už počas štúdia robila odbornú prax, takže som už bola oboznámená s prostredím a vedela som, čo ma približne čaká. Na začiatku mi všetci vychádzali veľmi v ústrety, mohla som sa na hocikoho obrátiť s radou, tak to funguje v podstate aj doteraz.

Neťahá Vás to do zahraničia, neuvažovali ste o tom?
Plánujem ostať na Slovensku, tu mám zázemie a cítim sa tu doma.

Plánujete pokračovať vo vysokoškolskom štúdiu, prípadne v špecializácii, kurze?
Do budúcna rozmýšľam o špecializácií a samozrejme si plánujem robiť aj kurzy. V našom odbore je potrebné sa neustále vzdelávať, poznať nové metodiky a využiť ich v praxi. Mal by nás preto k tomu motivovať aj náš zamestnávateľ, nielen my sami.

Čo by ste vo svojej práci chceli dokázať, aký máte cieľ v súvislosti so svojou profesiou?
Chcem neustále dokazovať, že to, čo robím má naozaj zmysel, robiť to najlepšie ako viem, chcem vidieť spokojných ľudí a dobré výsledky mojej práce.

V zdravotníctve je dôležitá konverzácia s ľuďmi. Dokážete s pacientmi komunikovať?
Som typ človeka, ktorý radšej počúva a nehovorí veľa navyše. Ľudom často veľmi dobre padne, keď sa mi môžu vyrozprávať.

Máte už pacienta, ktorý sa Vám určitým spôsobom „vryl“ do pamäti?
Áno, takých pacientov je viac a nerada by som teraz upierala pozornosť iba na jedného z nich. Zaujali ma silou svojej osobnosti, dobrým srdcom či vtipom.

Keď niekoho ako fyzioterapeutka stretnete na ulici, všimnete si najskôr to, čo má na sebe, alebo aké má držanie tela?
Záleží, čo upúta viac pozornosti. Je to istým spôsobom akoby naša choroba z povolania, všímať si držanie tela a stereotypy pohybu ľudí, aj na mňa sa to prirodzene nalepilo. Pokiaľ držanie tela alebo pohyb ale nie je výrazne nesprávne, veľmi sa na to nesústredím.

Okrem jednostranného zaťažovania svalových skupín, akých najväčších prehreškov sa ľudia na svojom tele dopúšťajú?
Tak napríklad, že naopak, niektoré svalové skupiny nepoužívajú vôbec alebo ich zapájajú len veľmi málo. Vzniká tak svalová nerovnováha, ktorá súvisí zasa s ďalšími problémami.

Čo pre zdravie svojho pohybového aparátu môžu ľudia v bežnom živote urobiť?
Ľudia sa musia sami presvedčiť, že pravidelný pohyb je pre nich prospešný. Dnešný svet nás učí prílišnej pohodlnosti a pohyb vnímame ako niečo náročné, navyše. Treba si uvedomiť, že hýbať sa je pre nás prirodzené a vnímať to aj v každodennom živote, niekedy je napríklad lepšie zvoliť schody namiesto výťahu, bicykel namiesto auta, alebo prejsť pešo. Je dobré si zvoliť nejakú pravidelnú športovú voľnočasovú aktivitu a dbať aj na to, aby sa pohyb vykonával správne.

A čo psychika? Ovplyvňuje stav pohybového aparátu?
V tele všetko so všetkým súvisí, psychika má vplyv na naše držanie tela, keď sme napríklad pod stresom, naše telo sa bráni, sme zhrbení, svaly sú napäté, plytko dýchame. Dôležitá je každodenná psychohygiena, relaxácia tela i duše.

Práca fyzioterapeuta je veľmi fyzicky náročná. Ako sa udržiavate vo forme?
U nás v nemocnici sa na jednotlivých úsekoch striedame, čím sa tak vyhýbame určitému stereotypu, nie všade je práca tak veľmi fyzicky náročná. Vo voľnom čase sa venujem i športu. Snažím sa pri záťaži využiť svoj postoj a pohyb efektívne, aby dochádzalo čo k najmenšiemu preťaženiu a šetrila som si aj svoje telo pri tom, ako sa snažím pomôcť druhým.

K Vaším záľubám patrí príroda, turistika, bicyklovanie. Ako často sa venujete svojim koníčkom a aké najzaujímavejšie miesta ste v rámci svojho hobby navštívila?
Bicyklujem pravidelne najmä v lete, jazdíme aj na dlhšie trasy po okolí a keďže to nemám z domu do roboty ďaleko, niekedy na prepravu zvolím práve bicykel. Mojou obľubou sú Tatry, mám rada aj náročnejšie túry, na ktorých musím prekonávať samu seba. Mám cieľ zdolať všetky prístupné tatranské štíty.

Tiež rada tancujete a počúvate hudbu. Ako často tancujete, aký žáner? A ktorá hudba Vás baví?
Bavia ma spoločenské tance. Som síce amatér, no je to pre mňa veľmi dobrý spôsob, ako sa uvoľniť a vyčistiť hlavu. Príležitostí nie je zasa až tak veľa, rada chodím na zábavy a plesy. Tradične sa zapájam aj do fašiangového sprievodu, kde spoločne vytancujeme celú dedinu. Hudbu počúvam rôznu, podľa nálady. Mám rada klasiku, folk, jazz, pop i ľudovú a dychovú hudbu. Hudbe sa venujem i aktívne hrou na gitaru.

Keď odchádzate z práce, dokážete sa preladiť na osobný život tým, že už na prácu nemyslíte?
Nemám problém vypnúť od roboty, no celkovo aj záleží, čo v práci konkrétny deň zažijem. Viem zrelaxovať a užívať si voľný čas, či už sama, s priateľmi alebo rodinou.