S mladíkem

Sabinu Scholtzovú baví práca pri lôžku pacienta

19. 6. 2019

Zdravotná sestra interného oddelenia nemocnice Dr. Vojtecha Alexandra v Kežmarku myslí na osudy pacientov aj mimo pracoviska.

Text: Mgr. Janka Bartková / Foto: archiv Bc.Sabiny Scholtzové

V našom mapovaní života lekárov, sestier a ďalších zdravotníckych pracovníkov na začiatku ich profesijnej kariéry sme tentoraz zavítali do Nemocnice Dr. Vojtecha Alexandra v Kežmarku, kde od augusta 2018 pracuje na internom oddelení zdravotná sestra Bc. Sabina Scholtzová.

Ako ste sa dostali k zdravotníctvu? Čím Vás prilákalo toto náročné povolanie?
Zdravotná sestra nikdy nebolo povolanie z mojich detských snov. Pri výbere strednej školy som uvažovala nad umeleckou školou alebo gymnáziom, a keďže som mala možnosť ešte jedného výberu, mamka mi navrhla či neskúsim aj zdravotnícku školu. Keď ma prijali na všetky tri, dala som na mamkinu radu a začala som študovať na Strednej zdravotníckej škole v Poprade. Keď sme v druhom ročníku nastúpili na prax do nemocnice vedela som, že chcem v tejto profesii ostať. Neviem presne popísať čím ma toto povolanie nadchlo, ale uvedomila som si, že práca sestry je psychicky aj fyzicky náročná, čo sa v začiatkoch mojej profesijnej kariéry aj potvrdilo. Napriek tomu túto prácu vykonávam s láskou a entuziazmom.

Pracoval niekto z Vašej rodiny v zdravotníctve?
V našej rodine nemáme nikoho, kto by doteraz v zdravotníctve pracoval. Moje dve mladšie sestry som asi inšpirovala, lebo jedna študuje ošetrovateľstvo a druhá všeobecné lekárstvo.

Ako môžete zhodnotiť Trnavskú univerzitu? Čo Vám škola dala a na čo rada spomínate? 
Na študentské časy v Trnave spomínam veľmi rada a rada sa tam aj vraciam. Samotné štúdium bolo časovo veľmi náročné. Okrem prednášok sme veľa času trávili na praxi v nemocnici, kde som prešla rôznymi klinickými oddeleniami a nazbierala som nesmierne množstvo odborných vedomostí a praktických skúseností. Spoznala som tam aj veľa kolegýň, s ktorými sme prežili pekné chvíle a s mnohými z nich som v kontakte doteraz.

Aké ste mala obľúbené a neobľúbené predmety?
Myslím si, že tí, ktorí študovali odbor ošetrovateľstva, mi dajú za pravdu, že jedným z najneobľúbenejších predmetov je teória ošetrovateľstva a výskum v ošetrovateľstve. Obľúbila som si hlavne predmety, ktoré súviseli s klinikou chorôb, ale najviac ma uspokojovala praktická výučba pri lôžku pacienta.

Spomínate na nejaké rady učiteľov, ktoré sa Vám vryli do pamäti a potom sa prípadne potvrdili v praxi?
Určite áno. Väčšinou to boli odborné rady z klinickej praxe, ale dôraz kládli hlavne na ľudský prístup a profesionálnu komunikáciu s pacientom.

Kde ste mali prax? V akých nemocniciach to bolo?
Počas strednej školy sme navštevovali nemocnicu v Poprade. Vo Fakultnej nemocnici v Trnave som strávila tri roky počas vysokoškolského štúdia a letnú prázdninovú prax som absolvovala v Nemocnici Dr. Vojtecha Alexandra v Kežmarku.

Prečo ste sa rozhodli ihneď po vysokej škole pre Nemocnicu Dr. Vojtecha Alexandra v Kežmarku?
Počas letnej praxe v kežmarskej nemocnici som spoznala kolektív sestier a lekárov, s ktorými som si vedela predstaviť moju budúcu spoluprácu. Je to malá nemocnica rodinného typu, kde nie je anonymné pracovné prostredie a vyhovujú mi aj vytvorené pracovné podmienky. V neposlednom rade pochádzam z okresu Kežmarok, a preto mi bolo prirodzené nastúpiť do tejto nemocnice, keďže je blízko môjho bydliska.

Kto Vám najviac pomohol pri nástupe do práce a aké boli Vaše začiatky?
Určite všetky moje staršie kolegyne, ale aj manažment oddelenia. Musím povedať, že každá z kolegýň mala veľkú trpezlivosť a vždy som sa na nich mohla obrátiť, ak som si nebola s niečím istá. To, samozrejme, ostalo až dodnes.

Aký máte v nemocnici a na oddelení kolektív? Chceli by ste niekomu z neho poďakovať?
Keďže spolu trávime veľa času, navzájom sa spoznávame a vytvárame si k sebe nielen pracovné, ale aj priateľské vzťahy. Myslím si, že sme veľmi dobrý kolektív a často sa stretávame aj mimo pracovnej doby na rôznych spoločenských podujatiach. Moje poďakovanie patrí hlavne všetkým sestrám na našom oddelení.

Zdravotný stav pacientov na internom oddelení je často ťažký. Ako zvládate prácu s nimi?
Niekedy je to skutočne veľmi náročné, často odkladáme svoje vlastné potreby, lebo centrom našej pozornosti je v prvom rade pacient. Myslím si, že vzhľadom na moju začínajúcu kariéru a vek to zvládam dobre a vždy sa snažím situáciu nejakým spôsobom odľahčiť.

S akými prípadmi sa najčastejšie stretávate?
Veľkú časť našich pacientov tvoria geriatrickí polymorbídni pacienti. Často sa však stretávame aj s pacientmi, ktorí patria do marginalizovaných skupín obyvateľstva a títo často nerešpektujú ordinovanú liečbu. Spolupráca s nimi a aj s ich rodinnými príslušníkmi je v tomto prípade väčšinou psychicky veľmi náročná.

Stretli ste sa niekedy so smrťou pacienta?
So smrťou sa na našom oddelení, bohužiaľ, stretávame pomerne často.

Ako sa s niečím takým človek vyrovnáva, keď si zároveň uvedomuje, že to nie je prvá ani posledná skúsenosť so smrťou? 
Ja vnímam smrť ako súčasť nášho života, ktorý raz skončí a my to aj napriek včasnej a kvalitne poskytnutej zdravotnej starostlivosti niekedy nedokážeme ovplyvniť.

Neťahá Vás to do zahraničia, neuvažovali ste o tom? 
Nad prácou v zahraničí som nikdy neuvažovala, nedokázala by som opustiť rodinu a priateľov.

Plánujete zvyšovať svoju kvalifikáciu?
Áno, ale určite to nie je mojim prvoradým cieľom.

Čo by ste vo svojej práci chcela dokázať, aký máte cieľ v súvislosti so svojou profesiou?
Nemám nejaký presne vyhranený a vytýčený cieľ, baví ma práca pri lôžku pacienta a získavanie nových vedomostí a skúseností. Baví ma tiež práca v tíme, najmä ak je tím zohratý. Rada trávim čas komunikáciou s pacientmi.

V zdravotníctve je dôležitá diskusia s ľuďmi. Dokážete s pacientmi komunikovať?
Komunikácia s ľuďmi je veľmi dôležitou časťou našej práce. Netýka sa to však len komunikácie s pacientmi a ich rodinnými príslušníkmi, ale aj interpersonálnej komunikácie v pracovnom tíme. Myslím si, že komunikáciu s pacientmi zvládam aj napriek tomu, že priestor na rozhovor je pomerne obmedzený, a to vzhľadom na množstvo administratívnej práce.

Máte už pacienta, ktorý sa Vám určitým spôsobom „vryl“ do pamäti?
Myslím si, že každý jeden človek, ktorý pracuje v zdravotníctve takú osobu má, dokonca nie jednu. Pre mňa sú to ľudia, ktorí aj napriek často zlej prognóze vyžarujú pozitívnu energiu, ktorú vedia odovzdať tým, ktorí nie sú po zdravotnej stránke na tom až tak zle. Takíto pacienti mi vedia dodať veľmi veľa energie a chuti robiť svoju prácu s radosťou.

Uplatnili ste svoju profesiu aj mimo nemocnice? Ak áno, pri akej príležitosti?
Určite áno, napríklad keď niekto zo známych potreboval na základe indikácie ošetrujúceho lekára aplikovať injekciu do svalu alebo pod kožu. Opatrovali sme moju prababku, ktorej som ošetrovala dekubity, podávala injekcie.

Keď odchádzate z práce, dokážete sa preladiť na osobný život s tým, že na prácu už nemyslíte?
Toto povolanie je jedno z tých zamestnaní, ktoré nemôžete celkom oddeliť od svojho osobného života, častokrát myslíte na osudy pacientov a ich príbuzných aj mimo pracoviska. Zamýšľate sa nad tým, čo by ste robili vy v prípade, keby vás alebo vašich príbuzných postihla nejaká ťažká choroba.

Pozeráte sa na nejaké seriály zo zdravotníckeho prostredia? A čo na ne hovoríte?
Mojim obľúbeným seriálom je Greys Anatomy, začala som ho sledovať na vysokej škole a odvtedy vždy netrpezlivo čakám na ďalšie nové časti.

Vo voľnom čase sa venujete cestovaniu, športu a čítaniu. Kde všade ste boli?
Keďže som z kraja, kde máme nádherné Vysoké Tatry, chodievam často do prírody. Práve pobytom a prechádzkou v prírode načerpávam veľa energie. Rada navštevujem naše národné parky a to predovšetkým neďaleký Pieninský národný park. Som vášnivou hubárkou, takže počas hubárskej sezóny v lese trávim veľa času.

Aké športy robíte a na akej úrovni?
Moje športovanie je na rekreačnej úrovni. Rada si zabehám a tiež rada korčuľujem. Chodievam aj na kondičné tréningy, na ktorých sa venujeme posilňovaniu celého tela.

A aký žáner čítate?
Prevažne čítam romány s kresťanskou tematikou, mám svojich obľúbených spisovateľov, od ktorých si vždy kúpim každú novú knihu.

Čo by ste chceli odkázať budúcim kolegyniam, ktoré sa rozhodujú pre povolanie sestry?
Povolanie sestry patrí medzi pomáhajúce profesie a charakterizujú ho hodnoty založené na úcte k človeku, rešpektu k ľudskému životu a empatii. A práve tieto vlastnosti by mali mať kolegyne, ktoré sa rozhodujú pre toto neľahké, ale zároveň krásne povolanie.