ZDRAVOTNÍ TÉMA

Uhryznutie psom nepodceňujte! Môže Vám hroziť aj běsnota

29. 8. 2016

Je jedno, či vás napadne vlastný, alebo cudzí pes. Dôležité je, aby odborník ranu hĺbkovo vyčistil.

Text: Ing. Tomáš Želazko, Mgr. Marta Csergeová / Foto: Fotolia.com

Pred časom dvojročného chlapca pohrýzla fena staforda, keď prišiel s rodičmi na návštevu svojich prarodičov. Na dvore začal chlapec bezdôvodne kričať, čo bol zrejme podnet k tomu, aby fena zaútočila. Zviera vybehlo z nezaistenej ohrady a chlapcovi sa zahryzlo do tváre a krku. Psa od dieťaťa odtrhla matka, ktorá pritom bola sama ľahko zranená. Chlapec utrpel poranenie na celom tele vrátane hlavy. Lekári dieťa pri transporte uviedli do umelého spánku a napojili na umelú ventiláciu. Vrtuľník ho previezol do bratislavskej fakultnej nemocnice, kde bol hneď operovaný. Našťastie, zranenia neboli veľmi vážne, aj napriek tomu chlapec bude mať po celý svoj život fyzické i psychické následky. Pes po vyšetrení u veterinára skončil v útulku. Majitelia psa, ktorým kvôli nedbalosti hrozilo podozrenie z ublíženia na zdraví, boli zranením chlapca potrestaní. Babička zraneného chlapca má od napadnutia vnuka psychické problémy.

BAKTÉRIE V PAPULI PSA
Napadnutie človeka psom nie je nič ojedinelé. Hlavne väčšie plemená môžu napadnúť aj svojich majiteľov. Príčina väčšinou nie je známa a nezriedka ide doslova o brutálne pohryzenie. Lekári i veterinári vyzývajú ľudí, aby nepodcenili ani jedno uhryznutie. Lekárske ošetrenie je podľa ich slov nevyhnutné. V papuli štvornohého miláčika sa môže skrývať veľa baktérií. Odborníci apelujú na všetkých, ktorých pohryzie pes, aby situáciu nepodcenili. Treba navštíviť lekára a dať si ranu odborne ošetriť. Pes má v papuli infekciu vždy. Ide von, pobehá po tráve, oblíže si laby, či zadok. Pes vonku nerozmýšľa, čo zožerie. Aportuje palice, napije sa z mláky. V papuli sa držia baktérie a nie je možné mu ich vydezinfikovať. Pes má podľa odborníka takú dobrú imunitu, že mu baktérie absolútne nevadia. Nanajvýš mu spôsobia zápal ďasna, ktorý si ani neuvedomuje. Ak je baktérií viac, môžu mu spôsobiť zápal hrdla, no má natoľko dobrú imunitu, že mu to neprekáža. Jednoducho s nimi žije. Len čo však uhryzne človeka a ten to zanedbá, môže nastať tragédia. Je jedno, či vás napadne vlastný, alebo cudzí pes. To nie je podstatné. Dôležité je, aby odborník ranu hĺbkovo vyčistil. K tomu sa musí nasadiť aj antibiotická terapia na prekrytie mikrobiálnej nákazy, ktorá vzniká v mieste pohryzenia, aby sa zabránilo jej rozšíreniu do celého tela a možnej celkovej sepse organizmu. Navyše je potrebné, aby bol veterinárne vyšetrený aj pes, pretože pes môže byť infikovaný vírusom besnoty napriek tomu, že je proti nej očkovaný.

VŽDY K LEKÁROVI
Rana po uhryznutí nemusí z pohľadu laika vyzerať hrozivo. Ale to je zradné. Rana môže byť úplne tenká, nemusí byť ani veľmi hlboká a baktérie, ktoré sa dostanú do svalu, respektíve podkožia, môžu spôsobiť veľké problémy. Keď si ranu ošetríte sami doma, dáte si na ňu trochu jódu alebo inej dezinfekcie, ošetríte ju iba povrchovo. Infekcia zostáva vnútri. Hoci sa rana relatívne rýchlo zacelí, zostávajú v nej anaeróbne baktérie, ktoré nepotrebujú ani vzduch k tomu, aby vytvorili napríklad abces alebo flegmónu, čo sú vlastne patologické javy. Rana podľa odborníkov môže začať hnisať, tkanivo odumiera alebo sa plní hnisom – zápalovým výpotkom. Ak sa zápal dostane k cievke a nenasadia sa antibiotiká, vznikne sepsa – celkový zápal organizmu. Keď je ten proces rozsiahlejší, organizmus je už natoľko oslabený, že nevládze bojovať a baktérie sa krvou dostanú do celého tela.

HROZÍ BESNOTA?
V posledných rokoch sa v stredoeurópskych krajinách besnota po napadnutí psom takmer nevyskytuje. Napriek tomu sa s jej nebezpečím stále počíta. Väčšina ľudí si to uvedomuje a ak dôjde k poraneniu, pýtajú sa, či je pes proti besnote očkovaný a mali by požadovať aj predloženie očkovacieho preukazu. Avšak niekedy len predloženie očkovacieho preukazu nestačí. U niektorých psov by malo byť v prípade poranenia človeka požadované klinické vyšetrenie – bezprostredne po poranení a piaty deň po ňom. Dôvod je jednoduchý. Rovnako ako u ľudí aj u psov existuje určité percento jedincov, ktoré si z rôznych dôvodov protilátky na základe očkovania nevytvorí. Vyšetrenie psa ale dá jasnú odpoveď, či besnotu má alebo nie, a či teda človeka môže, či nemôže nakaziť. Ak sa Vám nepodarí majiteľa zvieraťa zohnať a získať tak doklad o jeho vyšetrení, neostáva iné, než absolvovať tzv. postexpozičné očkovanie. Test, ktorý preukáže ochorenie, totiž trvá niekoľko dní. Očkuje sa teda ideálne hneď po kontakte so zvieraťom.

PRI ÚTOKU HROZÍ POKUTA
Samotný voľný pohyb psov zakotvuje zákon upravujúci niektoré podmienky držania psov, ktorý bol novelizovaný v roku 2010, a následne všeobecné záväzné nariadenia v jednotlivých mestách, mestských častiach a dedinách. Niekde je voľný pohyb psov – pohyb psa bez vôdzky mimo chovného zariadenia – upravený prísnejšie, inde sú podmienky benevolentnejšie. Bez ohľadu na obec však platí – vodiť psa mimo chovného priestoru alebo zariadenia na chov môže len osoba, ktorá je fyzicky a psychicky spôsobilá ovládať ho v každej situácii, pričom je povinná predchádzať tomu, aby pes útočil alebo iným spôsobom ohrozoval človeka či zvieratá. Za psa je vždy plne zodpovedný jeho majiteľ či osoba, ktorá ho vonku vedie. Za nebezpečného je považovaný každý pes, ktorý pohrýzol alebo poranil človeka bez toho, aby bol sám napadnutý či vyprovokovaný. Ak vás pes pohryzie, ten, kto ho vedie, vám musí oznámiť svoje meno a adresu trvalého bydliska. Ak nie je jeho majiteľom, musí vám dať aj jeho nacionálie. Zároveň je povinný oznámiť udalosť príslušným úradom. Ak tak neurobí, dopustí sa priestupku, za čo mu hrozí pokuta od 65 do 165 Eur.

ĎALŠÍ PRÍPAD NAPADNUTIA
Pred časom v Košiciach kríženec rotvajlera s ovčiakom napadol pred rodinným domom vlastnú majiteľku. Dohrýzol jej predlaktie ruky, prsty na nohe aj rameno. Napadol ju pred dverami do rodinného domu a hrýzol vyše dvadsať minút. Keďže pes bol agresívny aj po príchode záchranky a policajtov, muži zákona ho nakoniec zastrelili. Žena skončila s poraneniami v nemocnici, kde musela byť ošetrená. Našťastie, útok nebol tak razantný, aby žena mala fyzické následky. Ak dôjde k bitke psov, odborníci v žiadnom prípade neodporúčajú, aby človek, či už náhodný okoloidúci, alebo majiteľ, vstupoval medzi bijúce sa zvieratá. Žiaľ, je to aj chyba majiteľa, že pristúpi k takému psovi. Ak ich chce oddeliť, treba zviera chytiť za zadné nohy. Ak s tým nemá skúsenosti, radšej to treba nechať tak. Podľa odborníkov si pes v tej chvíli neuvedomuje, kto medzi neho a jeho „súpera“ vstúpil. On jednoducho chytá.

Čo hovorí o psíčkaroch zákon
Za psa VŽDY zodpovedá osoba, ktorá psa vedie a je POVINNÁ PREDCHÁDZAŤ tomu, aby pes ohrozoval človeka, zvieratá a majetok. Majiteľ teda nemôže argumentovať tým, že je to vaša vina alebo vina vášho dieťaťa, že ho pes pohrýzol. Majiteľ psa, ktorý pohrýzol, je POVINNÝ vám oznámiť svoje kontaktné údaje a túto udalosť oznámiť aj obci, v ktorej je pes evidovaný. Ak tak neurobí, dopúšťa sa priestupkov, za ktoré je sankciovaný pokutou.

AKO TEDA PO UHRYZNUTÍ PSOM POSTUPOVAŤ?
1. Majiteľ psa vám povinne nadiktuje svoje osobné údaje.
2. Ihneď sa s ním a psom dostavíte na aktuálne vyšetrenie k veterinárovi. Zápis z vyšetrenia zoberiete so sebou. Všetky náklady u zverolekára hradí majiteľ psa. Keď odmietne vyšetrenie psa, hradí aj prípadnú liečbu dieťaťa.
3. Zoberiete dieťa na pohotovosť alebo traumatológiu – urgentný príjem, kde vám dieťa ošetria a vystavia zápis z vyšetrenia.
4. Oba zápisy donesiete na detské infekčné oddelenie.
5. Majiteľ psa príde so psom k veterinárovi ešte na piaty a štrnásty deň po uhryznutí a vy zápisy z vyšetrení opäť doručíte na infekčné oddelenie.