ZDRAVOTNÍ TÉMA

Ako Tadeáša vnímame my...

8. 2. 2016

Text: Zuzana Wagnerová (sestra Tadeáša)

Keď sa nám Tadeáš narodil, zrútil sa nám svet. Zdravie, ktoré sme doposiaľ mali, sme vnímali ako samozrejmosť. Ale rok 2004 bol pre nás prelomovým. Zistili sme, že nie je všetko tak, ako si človek naplánuje. Náš i keď skromný, ale šťastný život sa v tej sekunde otočil o 180 stupňov. Dnes ale vieme, že táto zmena nebola vôbec negatívna. Naopak, náš život nabral ten správny zmysel. Tadeáš je našou motiváciou – nevzdávať sa. Nech by sme boli akokoľvek zničení, slabí, smutní, on nás dobíja nevyčerpateľnou silou. Vždy, keď nám je najťažšie, to malé bezbranné stvorenie nás objíme, povie milé slovo a nám sa chce žiť! Uvedomujeme si, že Tadeáš nie je samozrejmosťou! Je to dar od Boha a každý deň za neho Bohu ďakujeme. Áno, je pravdou, že život s ťažko chorým človekom ľahký nie je, ale Boh to vymyslel skvelo. On je našou silou a láskou. Stále, keď už nevládzeme, nedarí sa nám tak, ako si predstavujeme, vieme, že zdanie klame. Tadeáško je v takých chvíľach veľkou oporou a hnacím motorom. On je tu pre nás a my pre neho! Jedna skupina ľudí Tadeáška vníma ako zlatého chlapčeka, vždy usmiateho, milého. Na druhej strane, mnoho ľudí ho ľutuje, mysliac si, že nič nedokáže. Väčšina mu nerozumie, nakoľko jeho reč je pri prvom kontakte nezrozumiteľná.

Každému z vás by postačili nanajvýš tri dni, aby ste mu nielen porozumeli, ale ho aj pochopili. Každému z Vás prajem dozvedieť sa toľko informácií, ako nám Tadeáško hovorí v priebehu každého dňa. Deň čo deň, nové a nové zaujímavosti, informácie počúvame so zatajeným dychom a nestačíme sa čudovať. Sami seba sa pýtame, odkiaľ sa to v ňom berie. A keď si myslíme, že nás už ničím Tadeáš neprekvapí, vtedy nastane opäť chvíľa, keď sa pozastavíme a premýšľame nad jeho prítomnosťou a existenciou. Je neuveriteľný bojovník. Toľko si už toho vytrpel, ale nikdy sa nesťažoval, nenariekal, plakal zriedkakedy. A viete, čo je najväčší paradox? Mnohokrát utešoval on nás a vravieval, nech nie sme smutní. Tie chvíle v nemocniciach boli a sú najväčšou bolesťou pre neho i pre nás. Keď vidíte, aký je slabý, ako sa trápi, ale pritom mu pomôcť nijako nedokážeme. Vtedy nás obopína nekonečná bezmocnosť. Jeho talent vnímame, my i okolie, ako malý zázrak. Jeho drobná rúčka so slabou motorikou je dôkazom toho, že aj ľudia so zdravotným postihnutím dokážu byť šikovní či talentovaní. Dokážu byť prínosom pre tento svet. Tadeáško je v našom živote všetkým. Našou láskou, energiou, radosťou, vierou. Bez neho si život predstaviť nevieme. Bez neho by náš život nemal ten pravý zmysel. Lebo on nám ukázal skutočnú, nezištnú a pravú lásku...