FORLIFE

U mozgovej príhody rozhodujú minúty. Ako rozpoznať príznaky?

23. 4. 2015

Vďaka spolupráci Všeobecnej nemocnice Komárno a Záchrannej zdravotnej služby ZaMED sa už podarilo zachrániť život a jeho nezmenenú kvalitu.

Text: Mgr. Marta Csergeova / Foto: archív nemocnice

Podľa údajov svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) náhla cievna mozgová príhoda (NCMP), ľudovo nazývaná mozgová porážka alebo mŕtvica postihne ročne až 15 miliónov ľudí na celom svete. Cievna mozgová príhoda je treťou najčastejšou príčinou úmrtnosti vo vyspelých krajinách a najčastejšou príčinou zneschopnenia. „Cievne mozgové príhody (CMP) sa delia na ischemické a hemoragické. Ischémia mozgu, alebo mozgový infarkt je najčastejším typom mozgovej príhody a tvorí viac ako 80 percent CMP. Príčinou akútneho mozgového infarktu je teda upchatie cievy krvnou zrazeninou, ktorá sa môže vytvoriť v mieste uzáveru, alebo tam môže byť prinesená krvným prúdom z inej časti krvného obehu. Niektoré bunky v časti nášho mozgu, ktoré nedostanú zásobovanie krvou odumrú okamžite. Naviac, po mozgovej príhode nasledujú ďalšie poškodenia spôsobujúce odumretie ďalších buniek mozgu. Včasné spriechodnenie upchatej tepny a následné opätovné prekrvenie časti mozgu, ktorá pri mozgovom infarkte trpí nedostatkom kyslíka a živín predstavuje dnes najúčinnejšiu terapiu akútneho mozgového infarktu. Hovoríme o intravenóznej trombolýze liekom aplikovaným do žily, ktorý rozpustí krvnú zrazeninu v mozgovej tepne.

Liečba sa stala od roku 2008 zlatým štandardom v liečbe akútnych mozgových infarktov a je možné ju aplikovať do 4,5 hodín od vzniku príznakov“, vysvetlila primárka neurologického oddelenia komárňanskej nemocnice MUDr. Eva Hanáčková s tým, že účinnosť a bezpečnosť tejto liečby klesá s časom od vzniku príznakov po podanie liečby. Základom úspechu pri CMP je edukovaný pacient, ktorý na sebe rozpozná príznaky akútneho mozgového infarktu a čo najskôr sa nechá priviesť na neurologické oddelenie, najlepšie záchranným tímom, ktorý vykoná prednemocničnú starostlivosť. V komárňanskom okrese sú pacienti informovaní cestou dennej práce s hospitalizovanými a ambulantnými pacientmi na neurologickom oddelení, aj vďaka úspešnému Dňu otvorených dverí, ktorý zorganizoval tím neurologického oddelenia s cieľom vzniku skupín pripravených, dobre informovaných pacientov, zbavených zmätenosti, laických a zavádzajúcich informácií, lepšie spolupracujúcich a majúcich lepšie vyhliadky na uzdravenie. „Veľmi dôležitý je vnútronemocničný limit, teda čas do aplikácie trombolýzy od príchodu pacienta. Tento by nemal prevýšiť 60 minút podľa odporučení. V našej nemocnici pacient profituje z absencie centrálneho príjmu, teda z toho, že je privezený priamo do rúk neurológa.

Klinické štúdie poukazujú na možnosť aj inej liečby ako trombolýzy a to až do 8 hodín od vzniku príznakov akútneho mozgového infarktu. Ide o tzv. endovaskulárnu liečbu, kedy pomocou katétrov zavedených cez stehennú tepnu intervenčný rádiológ odstráni krvnú zrazeninu blokujúcu prietok krvi v cieve,“ povedala primárka. Záchranná zdravotná služba ZaMED a FORLIFE sa koncom minulého roka dohodli na spolupráci a koordinovanom postupe pri manažmente starostlivosti o pacientov s podozrením na NCMP. „Cieľom tejto dohody je minimalizovať časové straty, najmä ústavnej diagnostiky a liečby do podania lieku rozpúšťajúceho krvnú zrazeninu v mozgovej tepne, teda do podania intravenóznej trombolýzy, ako aj do indikovaného transportu pacienta k liečbe endovaskulárnej, pri ktorej sa pri nedostatočnom efekte trombolýzy, alebo pri jej kontraindikácii v určitých indikovaných prípadoch odstráni krvná zrazenina priamo z upchatej mozgovej tepny. Pacient indikovaný k endovaskulárnej liečbe bude prevezený záchranným tímom po konzultácii na Rádiologické oddelenie Fakultnej nemocnice v Trnave, alebo po pracovnej dobe na Kliniku diagnostickej a intervenčnej rádiológie do Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb (NUSCH) v Bratislave,“ uviedla MUDr. Hanáčková.

AKO TO FUNGUJE VO VŠEOBECNEJ NEMOCNICI KOMÁRNO
Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby na linke 155 prijme tiesňové volanie pacienta resp. jeho blízkych. Najbližšia voľná posádka stanice záchrannej zdravotnej služby je vyslaná dispečingom operačného strediska k pacientovi. V prípade, že príznaky a základné neurologické vyšetrenie poukazujú na podozrenie na NCMP, posádka záchranky ZaMED bezodkladne kontaktuje službukonajúceho lekára neurologického oddelenia v komárňanskej nemocnici, a informuje ho o stave, príznakoch a čase vzniku príznakov spolu s predpokladaným časom dojazdu do nemocnice. Záchranári pacienta privezú priamo na CT pracovisko v nemocnici, kde sa stretnú s neurológom a rádiológom, kde pacient urýchlene absolvuje prvotné CT vyšetrenie mozgu a kontrastné vyšetrenie prívodných mozgových ako aj mozgových ciev. V prípade, že spĺňa podmienky na trombolýzu, záchranári ho urýchlene prevezú na oddelenie neurológie, kde už zdravotná sestra po telefonickej inštrukcii neurológa čaká s pripraveným liekom a aplikuje tento pacientovi. Od privezenia pacienta do podania lieku je zabezpečený naozaj nadštandardne skrátený časový limit na 20–30 minút. 

Na porovnanie doterajšie štatistiky hovorili o čase 60 minút, ktoré mohli znamenať rozdiel medzi plnohodnotným a invalidným životom. V prípade, ak pacient pre určité aspekty svojho chorobného stavu trombolýzu dostať nemôže a kontrastným vyšetrením sa detekuje upchatá cieva spôsobujúca aktuálny mozgový infarkt, lekár neurologického oddelenia zabezpečí okamžitý transport záchrankou do iného špecializovaného zariadenia za účelom poskytnutia endovaskulárnej liečby, tzv. trombektómie. „V tomto prípade dokonale platí, že aj malé pozitívne kroky dokážu urobiť veľkú zmenu. Len vďaka lepšej koordinácii práce záchranky a nemocnice sa každý mesiac rádovo desať ľudí vráti po mozgovej porážke do plnohodnotného života, zatiaľ čo doteraz bývali neraz odkázaní na trvalú celodennú starostlivosť rodiny, alebo ošetrovateľských domovov. S rovnakými ľuďmi, s rovnakými prístrojmi a za tie isté náklady dosahujeme neporovnateľne lepší výsledok zdravotnej starostlivosti,“ dopĺňa PhDr. Matej Polák, riaditeľ záchrannej zdravotnej služby ZaMED. Vďaka spolupráci Všeobecnej nemocnice Komárno a záchrannej zdravotnej služby ZaMED sa už podarilo zachrániť život a jeho nezmenenú kvalitu.

„V decembri 2014 k nám bola privezená pacientka identifikovaná tímom Rýchlej zdravotnej pomoci (RZP) ako akútny mozgový infarkt, ktorej bola do 60 minút podaná rekanalizačná liečba. Išlo však o závažný typ mozgového infarktu, nakoľko nemala liečenú nepravidelnú činnosť srdca, takzvanú fibriláciu predsiení adekvátnymi liekmi, antikoagulanciami. V takomto prípade vytvorená zrazenina väčšinou v ušku ľavej srdcovej predsiene embolizuje do mozgového riečiska, má veľký rozmer a uzatvára veľkú tepnu. Pacientka aj po trombolýze zostáva v klinicky ťažkom stave, úplne ochrnutá na ľavú stranu, s poruchou vedomia v zmysle zvýšenej spavosti. Nakoľko pri kontrastnom vyšetrení mozgových ciev sa zobrazuje veľký uzáver krčnej tepny a nadväzujúcej mozgovej tepny, kontaktujeme leteckú záchrannú službu, kde nám okamžite vychádzajú v ústrety a keďže je počasie priaznivé, pacientka je do hodiny naložená v záchrannom vrtuľníku a po telefonickej konzultácii prevezená na rádiologické oddelenie do Fakultnej nemocnice Trnava, kde podstupuje endovaskulárnu liečbu. Výsledkom je odstránená 5 centimetrová krvná zrazenina z dôležitej tepny mozgu. Po týždni sa pacientka vracia na naše oddelenie plne mobilná, iba s ľahkým motorickým deficitom. Za bežných okolností by sa jednalo o beznádejný prípad, nakoľko trombolýza by nedokázala spriechodniť upchatú cievu a pacientka by exitovala,“ dodala primárka. „Výsledkom tejto spolupráce bude viac zachránených pacientov, profitujúcich z podanej rekanalizačnej liečby pri akútnom mozgovom infarkte v čase ďaleko kratšom ako sú Európskou úniou odporúčané horné hranice podania látky a dúfame, že aj viac pôvodne beznádejných prípadov zachránených pod rukami intervenčného rádiológa v Trnave, alebo Bratislave,“ povedal Mgr. Viktor Dudáš, riaditeľ nemocnice.

PRÍZNAKY MŔTVICE SÚ NEČAKANÉ
Cievna mozgová príhoda sa môže prejavovať niekoľkými príznakmi. Pacient napríklad prestane cítiť tvár či hornú a dolnú končatinu. Alebo má náhle problémy s koordináciou pohybu. Môže sa však tiež prejaviť tým, že má problémy s hovorením, čítaním, písaním alebo poruchou zraku, či silnou bolesťou hlavy. Všetky príznaky sú veľmi náhle a bez zjavných príčin. Mnohý si myslia, že cievna mozgová príhoda postihuje len ľudí stredného a staršieho veku. „Najmladšia pacientka, ktorú sme liečili pre mozgový infarkt mala 22 rokov. Rekanalizačnú liečbu, trombolýzu však nedostala, nakoľko prišla neskoro, po 5 hodinách od vzniku ťažkostí. Prvým varovným príznakom nevenovala žiadnu zvláštnu pozornosť, myslela si , že je to len z únavy, dôležitú úlohu zohral aj faktor strachu. Vďaka poctivému logopedickému tréningu sa opäť rozhovorila, musela sa ale zmieriť s tím, že pravú ruku už asi úplne nerozhýbe a rovnako tak úplne nerozchodí pravú nohu,“ povedala MUDr. Hanáčková.

KOHO OHROZUJE CMP
„Ochorenie hrozí tiež ženám, ktoré berú hormonálnu antikoncepciu a zároveň trpia vrodenou trombofíliou alebo sklonom ku zvýšenému zrážaniu krvi. Tiež pacienti trpiaci poruchami srdečného rytmu, najmä fibriláciou predsiení bývajú náchylnejší k tvorbe krvných zrazenín, ktoré päťkrát zvyšujú riziko vzniku cievnych mozgových príhod s devastačným dopadom na život človeka pre veľký rozsah poškodenia mozgového tkaniva. Ide o mozgové infarkty, kde trombolýza veľký liečebný efekt nemá a nepodarí sa nám tak spriechodniť mozgovú tepnu. Ide o mozgové infarkty, ktoré ako hovoríme sú preventabilné, teda dá sa im predísť správnou liečbou liekmi zrieďujúcimi krv, nie však anopyrínom. Dnes sú na trhu tri lieky okrem warfarínu, ktoré bezpečne zrieďujú krv a zabraňujú pri fibrilácii predsiení vytváraniu krvnej zrazeniny, ktorá potenciálne ohrozuje človeka náhlym uvoľnením sa zo srdca a zanesením krvným prúdom do mozgovej tepny, s jej upchaním a vytvorením akútneho mozgového infarktu. Varovné príznaky fibrilácie predsiení, ku ktorým patrí hlavne zrýchlený tlkot srdca, tlak na hrudníku ale i znížená telesná výkonnosť, nadmerné potenie či dýchavičnosť, väčšina ľudí podceňuje,“ uzavrela primárka.

AKO ROZPOZNAŤ PRÍZNAKY MŔTVICE?
Rýchli test má štyri kroky, anglicky sa mu hovorí Face – Arm – Speech – Time (tvár – paže – reč – čas). Vyzvite svojho spoločníka, aby sa usmial. Pozorujte, či u neho pri úsmeve nedochádza k poklesu kútika alebo sa nesmeje len na jednu stranu tváre. Nechajte ho držať ruky v predpažení asi po dobu 10 sekúnd. Všimnite si, či nedochádza k ich pomalému poklesu alebo či nie sú úplne nehybné. Zistite, či nemá poruchu reči. Pokiaľ zaregistrujete aspoň jeden z varovných príznakov, privolajte v čo najkratšom čase rýchlu záchrannú službu, ktorá pacienta prevezie do nemocnice. Práve rýchle rozpoznanie prvých príznakov tejto choroby pritom často rozhoduje nielen o živote chorého, ale aj o jeho kvalite.